Kysucká Ľadonhora je majestátny kopec týčiaci sa nad Horným Vadičovom. Tento krát nás nezaujímal jej zalesnený vrchol, ale miesto s názvom Vyhliadka pod Ľadonhorou. Je na kraji lúk z južnej strany v dostatočnej výške. A tak sa sem vyberáme po dvoch rôznych trasách – na Veľkonočný piatok a potom aj v nedeľu.
Najprv sa rozhodujeme ísť dlhšou trasou z Dolného Vadičova od krčmy U Tigra po zelenej turistickej značke. Auto parkujeme pred Coop Jednotou, ktorá je po ľavej strane. Začíname iba veľmi miernym stúpaním príjemnou pomerne širokou dolinkou. Počasie nám veľmi nepraje, a tak vidíme iba spodné časti kopcov. Sú tu staršie a aj novšie domy. Na lúkach si všímame vyvedené energie, a tak je jasné, že tu bude nová moderná výstavba ešte pribúdať. Na malom briežku vpravo je chata pod Ľadonhorou, ktorá je v súčasnosti v súkromných rukách a má oplotený pozemok. Popri potôčiku s vŕbami postupujeme vyššie na miesto, kde začína žltá turistická značka, ktorá v strmom stúpaní vedie do sedla pod Ľadonhorou.
Naša zelená značka sa stáča na juhovýchod a kratšom prudšom stúpaní v ihličnatom lese vychádzame na rúbanisko. Stromov tu ubudlo, ale pribudli výhľady. Svahy Ľadonhory a Holého vrchu vľavo v hmlách vyzerajú tajomne. Prechádzame rúbanisko a potom cestička vchádza do lesa. Prechádzame listnatým lesom, ten je typický pre celý masív Ľadonhory. Popri chodníku sa nájdu aj krásne staršie exempláre bukov. V blate alebo pri kalužiach je veľa stôp od zveri, na niekoľkých miestach pozorujeme aj znateľný vychodený chodník. Napokon sa stromy rozostupujú a prichádzame na lúku. Mali by sme byť už pri vyhliadke, a tak to aj je. Vidíme kovový smerovník, ktorý potvrdzuje, že sme na správnom mieste – sme vo výške 726 metrov nad morom. O pár metrov ďalej objavujeme drevenú lavičku natretú na žlto, a tak tu sa rozkladáme. Dcérka sa posilňuje sviatočných údeným a chlebom, my zatiaľ preskúmavame výhľady.
Malá Fatra je ukrytá v nízkej oblačnosti a prakticky ju nevidieť. Doprava vidieť Kysucké pyramídy a nechýba ani Straník. Dolina Vadičova je bohatá na lúčne stráne, a potvrdzujú to aj výhľady z tohto miesta. Kým sa dáme na spiatočnú cestu, od rovnakého smeru sem prichádza 4 členná skupinka turistov. Naspäť sa vraciame rovnakou cestou. Skupinka pokračuje lúkami popod zelenú značku. Vyzerá to tu veľmi pekne a nenáročne. Vravíme si, že si, že nabudúce si prejdeme aj zvyšnú časť zelenej značky.
Počasie sa vylepšuje na Veľkonočnú nedeľu, a tak auto parkujeme na konci Horného Vadičova – U Kubaščíkov. Je tu smerovník modrej a zelenej turistickej značky. Okolo chalúp vychádzame v strmšom stúpaní na lúky. Ráno bol na lúkach nový sneh, ten sa drží aj teraz najmä na severných stráňach. Priznám sa, že som si veľkonočné počasie predstavovala úplne inak. Darí sa nám vystihnúť chvíľu, keď sa nad Malou Fatrou vytvorilo čarovné okno a ďalekohľadom obdivujeme pózujúce zasnežené biele svahy Malého Kriváňa, Stratenca, či Suchého vrchu. Potom sa nasúva tmavšia oblačnosť. Hore na vyhliadke bude asi fúkať. Nie sme tu sami, počas Veľkej Noci sa konajú aj organizované výstupy na Ľadonhoru, teraz je to viac o individuálnej turistike. Povyše na lúkach sa odpája zelená značka, ktorá by nás mala v miernom stúpaní priviesť na vyhliadku z východného smeru. Modrá značka pokračuje prudkým stúpaním na Ľadonhoru.
Zelená značka po pár metroch vchádza do lesa a celú trasu sa drží jeho kraja. Trasa vedie lesom asi z dôvodu súkromných pozemkov na lúkach. Pomedzi stromy pozorujeme svahy Malej Fatry s kopčekmi Kysuckej vrchoviny v popredí. Míňame aj dva pramene. Na niekoľkých miestach sa dá pomerne jednoducho z lesa vyjsť na lúky. Čosi mi nahovára, že počasie sa zhorší, a tak vychádzam na lúky a fotím. S pohľadom na malofatranské štíty je to naozaj krásne. Keď chodník z lesa vychádza na lúku, sme na vyhliadke. Deti si sadajú na už známu lavičku, potom si hádžeme aj lietajúci tanier. Najprv je pekne, ale potom začína fúkať. Oblačnosť sa už viac nasunula nad malofatranský hrebeň a sčasti ho zahalila. Aj Veľký Rozsutec sa už schováva. Oblačnosti odolávajú viac vpravo položené Martinské hole a aj Straník, a tešia nás aj Kysucké pyramídy. Mimo oblačnosti sa nad rozľahlými vadičovskými lúkami zdvíhajú svahy Magury, nechýba sedlo Jalovec, či hrebeň Požehy, pod ktorým je sprava sedlo Žiarce, ktorému sa venoval predošlý článok.
Z vyhliadky sa vraciame po lúkach. Určite sa sem ešte vrátime počas leta, keď bude už naozaj teplo. Táto trasa je vhodná naozaj pre všetky vekové kategórie. Pri modrej značke stretáme kamarátov, vracajúcich sa z Ľadonhory. Tak sa náš výlet končí v družnej, dosť dlhej debate. Tomuto stretnutiu sa tešíme asi najviac, dlho sme sa s nimi nevideli. Dozvedáme sa, že hore na Ľadonhore poriadne fúka a sú tam pravé zimné podmienky. Uvidíme, kedy definitívne už táto zima skončí. Snáď to nebude už dlho trvať.