Rozložitý mohutný zalesnený kopec Inovec v pohorí Považský Inovec pútal z D1 často krát našu pozornosť.  Napokon nastáva správna konštelácia hviezd a prichádzame sem koncom mája.

Prichádzame po D1 od Trenčína, pri Zamarovciach odbočujeme a prichádzame do Trenčianskeho Jastrabia. Výstup na Inovec trvá na prístupových turistických značkách priemerne asi 3.5 hodiny, a tak sme si peší výlet na vrchol trochu uľahčili. Pod vrcholom je zrekonštruovaná Inovecká chata, ktorú si pamätám ešte z vysokoškolských čias. Ku chate vedie práve z Jastrabia 6 kilometrov dlhá prístupová cesta, a práve tú využívame. Priamo v dedine nás na správnu cestu navádzajú šípky, ktoré sú na každej križovatke a naznačujú správny smer. Naberáme slušnú nadmorskú výšku. Cestou stretneme niekoľko cyklistov. Asfaltová cesta je dosť široká pre oba smery, autá sa bez problémov obchádzajú. Les napokon ustupuje a objavuje sa pred Inovecká chata. Parkovisko je takmer plné, je už takmer predpoludnie, ale miesto pre 2 tátoše sa ešte nájde.

Naša skupina je turistická a manžel si vzal horský bicykel. Prezúvame sa, kontrolujeme batohy a naša túra môže začať. Už pri príchode ku chate  sa na kopci vynímal vysielač a rozhľadňa. Práve ku ním smerujeme. Čaká nás asi 270 metrové prevýšenie, to zvládnu bez problémov aj deti. Manžel sa napája na cyklistickú trasu a za chatou odbočuje doľava. Dohadujeme sa, že sa pri rozhľadni počkáme.

Nad chatou stúpame lúkami po lyžiarskom svahu. Práve tieto miesta poskytujú pekné výhľady. Ideme po ľavej strane, značka je viac vpravo. Vedie nás vychodený chodník. Zisťujeme, že je však dosť opar, veď posledné týždne dosť často prší, a tak je vo vzduchu veľa vlhkosti. Stúpanie je priame, bez serpentín. Našej pozornosti neunikajú trblietajúce sa kamienky, ktoré sa lesknú na slnku. Ide o sľudu, a tak každú chvíľu zastavujeme a obdivujeme nejaké kamienky. Potom na chodníku objavujeme zelené chrobáky a motýle. Na trase sú aj ďalší turisti, blíži sa čas obeda.

 

Nad najvyšším stúpaním je drevená lavička, tu sa deti posilňujú, my si obzeráme výhľady. Ukazuje sa aj Trenčín a za Váhom pohorie  Bielych Karpát. V opare sú ešte ako tak viditeľné Vršatecké bradlá.  Potom pokračujeme ďalej, vstupujeme do lesa, ktorý je prevažne bukový, sú tu pomerne vysoké buky so zelenými korunami. Prichádzame na vyhliadku Dr. Bundalu, to sme vo výške 960 metrov. Zo skál po pravej strane je obmedzený výhľad. Potom nasledujú Sviniarky, kde sa napájame na červenú značku. Odtiaľto je to ku rozhľadni pár minút, manžel nás tam už s bicyklom dávno čaká. Prichádzame ku vrcholovému smerovníku, objavuje sa oceľová rozhľadňa, ktorá deti zaujíma najviac. Presnejšie – jedná sa o meteorologickú telekomunikačnú rozhľadňu Helena. Bola tu postavená v roku 2015 a vzbudzuje rešpekt. Je vysoká 21 metrov, a tak na jej vrcholovej plošine musíte prekonať strach z výšok. V najvyššej časti sú technologické zariadenia – tu je prístup zakázaný. Ja som tu zažila ešte starú drevenú rozhľadňu. Vychádzame hore po 90 schodoch a fotíme sa. Vidieť siluetu Veľkej Javoriny a aj Veľkého Lopeníka.  Za rozhľadňou je vojenský objekt, ten čiastočne bráni vo výhľade smerom ku Strážovským vrchom.  Pri rozhľadni stojí prístrešok a neďaleko je kríž so širšími plochými kameňmi, kde sa dá tiež posedieť.

 

         

 

Pôvodne sme mali v pláne vracať sa ku chate najprv po modrej značke a potom po cyklotrase. Tu by sme však nemali výhľady, a tak sa napokon necháme presvedčiť deťmi a vraciame sa po rovnakej trase cez lúky. Manžel schádza na bicykli o niečo viac poniže najprv po červenej turistickej trase, potom sa napája na cyklotrasu – traverzuje vrchol Inovca z opačnej strany a ku chate prichádza z ľavej strany. Na terase chaty si dávame neskorý obed, veľmi príjemne sa tu sedí, deti sa zabávajú na ihrisku, je tu aj pasúca sa ovečka, ktorá tiež priťahuje ich pozornosť. Jedlo je skvelé a veľmi sa nám páči aj interiér chaty, kde je veľa historických fotografií a zaujímavých artefaktov.  Vonku na stoloch sú vo vázach živé kvety a aj skalné ruže v keramických džbánikoch.

Z horských chát, ktoré sme na Slovensku a v Beskydoch navštívili, táto veru hrá prím. Kupujeme magnetky a detské tričko s logom chaty, nechávame aj podpisy v kronike chaty. V batohoch nechýbajú sľudové kamienky. Keď budú deti väčšie, na Inovec si vyjdeme aj pešo, tak, aby sme mali po ceste aj chatu. V batohoch by Vám pri tomto putovaní nemala chýbať  mapa TM150 Považský Inovec