Na Silvestra minulého roka bola slávnostne otvorená nad Divinkou pri Žiline nová takmer 20 metrov vysoká rozhľadňa. Mali sme v pláne ju navštíviť, len sme čakali na vhodný čas. Napokon využívame na jej návštevu krátkodobé víkendové oteplenie začiatkom februára.
Keď sme tu boli naposledy pred takmer troma rokmi, rozhľadňa nad Divinkou ešte nestála. Teraz nás víta už pri našom príchode do obce – v celej svojej kráse sa vyníma nad nami na strmom svahu. My ku nej strmo nepôjdeme, využívame menej strmý náučný chodník, ktorý sem z vedie traverzujúc svahy Veľkého vrchu. Na parkovanie auta sa nám osvedčil menší priestor pri futbalovom ihrisku, v dedinke sú ulice úzke a teraz v zime ich ešte viac zužujú aj veľké kopy snehu z tohtoročnej bohatej snehovej nádielky.
Panuje zamračené počasie, ráno sa predieralo cez mraky slnko, ale teraz sa schovalo. Sme radi, že predpoveď daždivého počasia sa zatiaľ nenaplnila. Je takmer 10 stupňov, čo je na začiatok februára dosť veľa. Teplo spôsobilo, že snehový podklad je už navrchu roztopený. To je dobre, že nie je ľadovo. Stúpacie železá, ktoré sme zobrali pre istotu so sebou, tak zostávajú po celý čas v batohu. Zároveň, vrstva snehu pod našimi nohami je ešte dosť hrubá a neprebára sa, a tak je náš postup pomerne rýchly. Čo sa tu ešte zmenilo? Okrem toho, že tu vyrástla nová rozhľadňa, je dokončená aj diaľnica nad Hričovskou vodnou nádržou. Jej piliere sa nad vodnou hladinou už dávno spojili.
Popri našom chodníku steká potôčik vody z topiaceho sa snehu. Cesta je príjemná, trošku strmšie stúpanie je iba pod sedlom Lovišky. Prvých ľudí na našej prechádzke stretávame nad prístreškom, ktorý je neďaleko. My sa na chvíľku zastavujeme v prístrešku. Meníme smer na juhovýchodný a traverzujeme Veľký vrch z druhej strany, až prichádzame na nižší Malý vrch. Teraz v zime dáva rozhľadňa o sebe skôr vedieť, ľahko sme ju zazreli po ľavej strane pomedzi stromy na strmom svahu. Prichádzame ku nej príjemným chodníčkom. Pri rozhľadni je stôl, neďaleko ďalšia náučná tabuľa. Vychádzame na rozhľadňu. Má päť poschodí, ktoré sú olemované zábradlím, pričom horné dve poschodia sú o niečo širšie. Schodisko vedie stredom, pričom už na pohľad sú schody pomerne strmé. Ako vstupujeme na prvé schody, všímame si tabuľu prevádzkového poriadku rozhľadne. Vrchná časť rozhľadne je krytá, strieška však nebráni výhľadu. Na najvrchnejšom poschodí dnes poriadne fučí, je to tým veľkým oteplením, ktoré nastalo. Je tu aj vrcholová kniha, do ktorej sa zapisujeme. Dolu pod nami je vidieť ihrisko, odkiaľ sme náš výlet začínali. Pozornosť púta najviac vodná nádrž s pylónmi diaľnice. Divinka je rovno pod nami, všímame si aj kaštieľ. Za nádržou sa rozkladá Žilina. Mraky ukrývajú blízke vyššie Martinské hole, dnes sa nám ukazujú iba nižšie kopčeky. Napravo sa ukazujú Súľovské vrchy so špicatou Bradou a ešte viac vpravo aj strmé svahy vrchu Klapy pri Považskej Bystrici.
Poriadne fúka, na čapice si dávame kapucne. Vietor je však teplý. Na rozhľadni okrem nás nie je nikto. Mimochodom, na rozhľadni môže byť naraz maximálne 20 ľudí. Potom, ako sme sa pokochali výhľadmi, schádzame opatrne po schodoch dolu, a to tvárami ku schodom, držiac sa zábradlia. Až doma si na fotke všímam, že takýmto spôsobom – kvôli strmosti a tomu, že schody sú úzke – sa má podľa odporúčania prevádzkového poriadku vychádzať aj zostupovať z rozhľadne. Zostupujeme po rovnakej trase. A koná sa ešte jedno nečakané prekvapenie, o ktoré sa postaralo nevyspytateľné počasie. Iba pár minút potom, ako sme odišli z rozhľadne, sa vyčasuje. Začína svietiť slnko, dokonca sa ukazuje nad nami aj modrá obloha. A nad dolinou sa ukazuje aj pekná farebná dúha. Pri prístrešku stretávame menšiu skupinku turistov, ktorí si idú tiež obzrieť rozhľadňu. Nuž, zdá sa, že prítomnosť rozhľadne prispeje k zatraktívneniu tejto lokality. Škoda, že kaštieľ v Divinke sa zatiaľ ešte nedočkal kompletnej rekonštrukcie a nie je pre verejnosť prístupný.
Pekné počasie trvá na celej spiatočnej ceste, a tak si ešte obzeráme zdola z Divinky od miestnej Doop Jednoty rozhľadňu. Výlet ku nej zvládnu všetky vekové kategórie. Tí, ktorí si netrúfnu po schodoch až hore, nebudú sklamaní, pretože pekné výhľady sa otvárajú aj spred rozhľadne. Veru, toto miesto sa oplatí navštíviť, nájdete tu peknú prírodu, kľud a pokoj. Samotný výlet časovo nezaberie veľa času. V budúcnosti by pri rozhľadni mali pribudnúť aj tabule popisujúce výhľady. Tak uvidíme.
