Na nízkotatranskej Prednej Magure

11. 08. 2020Novinky, Tip na výlet

Liptov a blízke Nízke Tatry ponúkajú bohatú paletu možností na turistiku. Po zhliadnutí jednej z relácií Televíkendu púta našu pozornosť lúčny kopec Predná Magura nad Partizánskou Ľupčou. V tejto časti Nízkych Tatier sme ešte neboli. Vrchol sľubuje pekné výhľady, a tak sa rozhodujeme tento kopček preskúmať.

Na nízkotatranskej Prednej Magure

Naším východiskovým miestom nie je priamo Partizánska Ľupča, ale jej časť Biela Ľupča. Auto parkujeme pri miestnej bytovke, neďaleko autobusovej zastávky, kde sa otáča miestny autobus. Je tu aj smerovník. Prvé metre výletu vedú po asfaltke, ale je to iba chvíľa po ďalší smerovník. Potom sa odkláňame doľava na lúčne svahy po žltej turistickej značke ponad bielu chatku. Tento deň nám praje počasie, od rána je jasno a je zrejmé, že nás čaká teplý deň, aj preto sme sa snažili vyraziť ráno čím skôr. Začíname stúpať lúkami, ktoré okrášľujú roztrúsené ihličnany a rozkvitnuté kvety. Je tu krásne. Na Liptove sa mi páči, že kotlina je zo všetkých strán obkolesená kopcami. Rovnomerne stúpame, a potom vchádzame do lesa. Naším najbližším vyhliadkovým bodom by mal byť Rumanec. Zakrátko nám to prezrádza aj smerovník, ktorý stojí na kraji lúky.

Na nízkotatranskej Prednej Magure

Pod nami je Partizánska Ľupča a hradba Chočských vrchov. Z vrchnej časti lúky vidíme aj Západné Tatry a Kriváň z Vysokých Tatier. Prichádzame na hrebienok a vytrvalým stúpaním viac po slnku naberáme ďalšie výškové metre. Po ľavej strane dominuje rozložitá Ľupčianska Magura, ktorej vrchol je zalesnený. Predná Magura je lúčna, a tak sa snažíme odhadnúť, kam až budeme stúpať. Vpravo sa ponad ihličnaté stromy otvárajú pohľady na Malú Fatru, ktorú spoznávame podľa Veľkého Rozsutca. Čaká nás ešte posledné stúpanie, a práve tu prichádza u detí menšia kríza. Povedľa chodníka nachádzame lesné jahody, a tak zvoľňujeme tempo. 

Na nízkotatranskej Prednej Magure

Snažíme sa deti ešte motivovať, napokon sa dohadujeme, že na lúke sa môžeme otočiť. Stromov ubúda, ukazuje sa lúčny vrcholček, kde sú len sem tam roztrúsené ihličnaté stromy, tak by to už nemalo byť ďaleko. Schádzame zo značky a vyšlapaným chodníčkom traverzujeme svah doľava, aby bolo stúpanie miernejšie. Prichádzame do lúčneho sedielka. Odhadujeme, že vrchol Magury bude vpravo, prezradiť by ho mal aj drevený prístrešok. Deti sa rozhodujú pokračovať až na samotný vrchol, a tak sa dávame po vychodenom chodníku po lúke. Keď sa zrazu pred nami objaví prístrešok, sme radi, že máme stúpanie za nami. Pred prístreškom je drevená lavica, kde deti oddychujú.

Na nízkotatranskej Prednej Magure

Prezliekame sa do suchých vecí, chrbty pod batohmi máme riadne spotené. Nachádzame aj vrcholovú knihu, do ktorej sa zapisujeme. Deti sa posilňujú. My dospelí si obzeráme výhľady – tie nás veľmi milo prekvapili. Pozerajúc do Liptovskej kotliny s Liptovskou Marou sa kocháme Západnými Tatrami a Vysokými Tatrami. Viac vľavo je Veľký Choč, ale aj Šípska Fatra a Malá Fatra. Spoznávame aj rozložitú fatranskú Kopu. Ešte viac vľavo je Veľká Fatra so Šiprúňom, Malým Salatínom a jeho vyšším bratom a za našimi chrbtami je hrebeň Nízkych Tatier. Na vrchole nezostávame dlho sami, prichádzajú aj šiesti cyklisti a krátko po nich ešte jeden pár – tiež na bicykloch. Výhľad je naozaj jedinečný, opary nie sú žiadne, dohľadnosť je až ku Babej hore a vidíme aj lyžiarske svahy na Kubínskej holi na Orave.

Na nízkotatranskej Prednej Magure

Na Ľupčiansku Maguru už nepokračujeme, deti majú toho dosť a ešte musíme zvládnuť zostup. Na spiatočnú cestu sa dávame asi po hodine oddychu. Nejdeme už traverzom, ale na krátkom úseku strmším chodníkom. Tu stretávame skupinku, ktorá vychádza hore. Cesta dolu ide rýchlejšie. V hornej časti sa ešte kocháme výhľadmi predovšetkým na Západné Tatry a Chočské vrchy. Slnko sa na oblohe posunulo. Na Rumanci sa čakáme a chvíľu tu oddychujeme. Po krátkom úseku cez les vychádzame na lúky. Vpravo si obzeráme špičku Poludnice a Sinej a ja sa neviem vynadívať na pestrofarebnú lúčnu kvetenu. Keď prichádzame ku autu, máme toho tak akurát. Zastavujeme sa v Partizánskej Ľupči, kde sú na námestí dva pekné kostoly. Autom smerujeme ku Liptovskému Mikulášu. Z cesty sa ešte lúčime s Prednou Magurou.

Tento kopec sa nám veľmi páčil a myslím, že sem určite ešte zavítame. Stúpanie bolo pomerne rovnomerné a veľmi sme ocenili, že to tu nebolo preplnené turistami ako na Chopku alebo v Demänovskej doline. Určite sa sem oplatí zavítať, najlepšie s mapou TM 122 Nízke Tatry – Chopok.

Pin It on Pinterest

Share This