Na sever od obce Veľké Rovné, ktoré patrí do kraja Drotárie, sa nachádza veľmi pekné miesto – Zarúbaná Kýčera. Má výšku takmer 890 metrov. Keď sme sem zavítali, zistili sme, že Kýčera vôbec nie je zarúbaná a že na jej vrchu stojí dokonca trojposchodová drevená vyhliadková veža s peknými výhľadmi.
Prístup ku rozhľadni je dobre označený zelenými šípkami z časti Ivor, ktorá patrí ku obci Veľké Rovné. Okolie tvorí veľmi pekná príroda plná kopaničiarskych usadlostí v oblasti zvanej Drotária – podľa originálneho drotárskeho umenia typického pre Veľké Rovné. Do časti Ivor sa dá dostať z juhu od Kotešovej alebo zo severu od Turzovky, či od sedla Semeteš. My sme zvolili prvú alternatívu a už cestou sa kocháme pohľadmi na Súľovské vrchy a Hričovský hrad. Veľkým Rovným sme len prešli, nezastavovali sme sa tu. Centrum obce bolo pekne upravené a všimli sme si aj Múzeum Drotárie, ktoré by iste stálo za zastavenie. V časti Ivor nechávame auto a čaká nás strmší, ale krátky výstup do časti Dolinky. Je tu niekoľko usadlostí, ktoré sú využívané najmä ako chalupy. Obyvatelia sa po asfaltovej ceste, ktorou šlapeme peši, dovezú až ku svojim chalúpkam. Doslova uprostred prírody objavujeme futbalové ihrisko – to nás naozaj prekvapilo. Za ihriskom si robíme prestávku pri drevenom prístrešku. Cestou k rozuhľadni míňame niekoľko náučných tabúľ, ktoré poskytujú zaujímavé informácie. Všade kvitnú púpavy, či belasé nezábudky. Objavujeme aj rozkvitnuté lesné jahody.
Nakrátko vstupujeme do zmiešaného listnato-smrekového lesa. Pomedzi stromy sme po prvýkrát zahliadli siluetu rozhľadne na Zarúbanej Kýčere. Potom vychádzame z lesa na lúku. Z nej je pekne vidieť celú Kýčeru, aj s rozhľadňou. Čaká nás ešte stúpanie. Prechádzame lúkou a prichádzame ku malej kaplnke. Stojí pod mohutnými stromami. Aj stromy už začínajú rašiť listy, čoskoro zakryjú kaplnku ešte viac. Pred kaplnkou je niekoľko drevených lavičiek, kde sa dá posedieť. Pod svahom neďaleko je kopaničiarska usadlosť. Po krátkom oddychu sa pri záverečnom stúpaní vnárame do lesa.
Zvedavo vyzeráme, kedy sa objaví pred nami silueta rozhľadne. Les nechávame za nami a sme pri rozhľadni. Pod rozhľadňou je drevený prístrešok, skladáme z pliec batoh a detský nosič. Obzeráme si okolie rozhľadne. Nie je tu klasický turistický smerovník. Vrchol Kýčery označuje malá drevená tabuľka s textom Kýčera pribitá na strome. Okrem nás sú tu iba traja mladí cyklisti. Ako sa dozvedáme z tabule, vyhliadková veža Veľké Rovné Zarúbaná Kýčera bola vybudovaná v rámci projektu Aktívna turistika v pohraničí. Partnermi projektu boli obce Veľké Rovné a poľská Gmina Zebrzydowice. Vyhliadková veža je drevená, trojpodlažná. Hore sa vystupuje po rebríkoch a pomerne strmo. My sme tu pre deti postrádali zábradlie, a tak deti napokon zostávajú pod rozhľadňou.
Z najvyšších častí rozhľadne v kruhovom výhľade nič nebráni, nakoľko ste vyššie ako okolité stromy. Vidieť časť trasy, ktorou sme prišli ku rozhľadni, ako aj miesto s kaplnkou. Ukazuje sa hrebeň Malej Fatry, ako aj kysuckej Ľadonhory a Veľkého Vreteňa. Najlepšie je viditeľná severná časť Javorníkov. Spoznávame Veľký a Malý Manín, ostatnú časť Súľovských vrchov a vpravo už v značnom opare sú Vršatecké bradlá. Na opačnej strane je Lysá hora týčiaca sa v moravsko-sliezskych Beskydách. Uprostred tmavých lesov sa čnie biely kostol Živčákovej. Naozaj parádne miesto.
Keď sme sa nabažili výhľadov a oddýchli si, smerujme naspäť rovnakou cestou. Pri kaplnke stretávame niekoľko žien, ktoré upratujú okolie. Prezrádzajú nám, že v nedeľu sa bude pri kaplnke konať bohoslužba.
Z rozkvitnutých púpav, ktorých je tu neúrekom, pletieme venčeky. Jarná šťavnatá zelená je dokonalá, priam ťahá oči. Najúžasnejšia je na jar, pretože neskôr stmavne. Deti po nasadnutí do auta nezaspali, a tak to využívame na ochutnávku bryndzových halušiek v salaši Kotešová. Doniesli nám ich za krátku chvíľku a chutili znamenite. Ochutnávame aj kurací vývar so slížikmi, ktorý je tiež chutný, bez bujónovej príchute. Cestou kupujeme ešte malý rozkvitnutý fialový orgován, ktorým nám v záhrade pripomína putovanie na Zarúbanú Kýčeru. Vlastne by sa vôbec nemala volať zarúbaná.
