Viete, ktorý vrch sa pýši titulom, že je najvyšším v Kysuckej vrchovine? Kto by tipoval kopce ako Ľadonhora, Mravečníkalebo Vreteň, tak sa mýli. Najvyšším vrchom je Pupov, ktorý sa týči vľavo nad Terchovou a patrí do ochranného pásma Malej Fatry. Práve pod svahmi Pupova je aj rodisko legendárneho Juraja Jánošíka. V skutočnosti má Pupov dva vrcholy, ten východný je vyšší. Turistom je po žltej značke sprístupnený o niečo nižší západný vrchol – a práve sem povedú naše kroky.
Vydávame sa sem v auguste v deň, keď by malo byť stabilné a slnečné počasie. Máme pár hodín času. Autom prichádzame za Biely Potok na odbočku ku osade Huličiarovci. Je tu miesto na parkovanie, a tak to využívame. Urobíme okruh, schádzať z Pupovabudeme cez osadu Jánošovia. Teraz po zelenej značke prechádzame cez Huličiarov. Sú tu krásne nové alebo zrekonštruovanédrevenice ako stvorené na letnú dovolenku, aj pôvodné domčeky. Nad osadou dominuje ako inak – zalesnený masív Pupova, a tak vidíme, čo nás čaká. Krátkou serpentínou vychádzame na lúky nad osadou a na krátkom úseku strmšie stúpame. Už od začiatku ste v lokalite, kde vás sprevádzajú aj pohľady ponad dolinu ku Vrátnej doline. Najbližšie sú Rozsutce, Boboty, Tiesňavy, či hranica medzi okresmi Žiliny a Dolného Kubína.
Potom sa terén zmierňuje, dokonca trochu klesáme a smerujeme na severozápad ku sedlu Poľany. Toto miesto sme naposledy navštívili v decembri minulú zimu. V sedle Poľany si všímame nové zmeny v infraštruktúre – pribudol tu pekný veľký drevený prístrešok s lavicami a stolom, aj malá hojdačka pre deti a hrazdy na cvičenie. Chvíľu tu posedíme, obzeráme výhľady na Malú Fatru a ku Pupovu. Sme tu sami. Od smerovníka sa napájame na žltú značku, ktorá tu začína a smeruje na západný vrchol Pupova. Vchádzame do lesa a strmo stúpame východným smerom. Volíme pomalšie tempo, je fajn, že to nie je po slnku. Zakrátko prechádzame okolo malého prameňa a vychádzame na lúčku. Prechádza cez ňu cyklotrasa, ktorá vedie popod južné svahy Pupova cez osadu Ploštiny. Vpravo na kraji lesa je posed. Chvíľu čakáme na lúče slnka a potom fotíme výhľady ku Malej Fatre a Mravečníku. Lúčka je naozaj veľmi pekná a môže byť tiež pekným cieľom, ak sa Vám vyššie nechce.
Chodníkom vchádzame do lesa a pokračujeme v strmom výstupe. Les je zmiešaný, prevažujú listnáče – je tu veľa liesok. Odhodlane stúpame a hlasno sa rozprávame – určite je tu medveďovo. Paličky zobrať bolo rozumné, v tomto teréne pomôžu odľahčiť kolenám. Občas kontrolujem našu polohu cez mobil, aby som vedela, koľko stúpania nás ešte čaká. Postupne pribúdajú ihličnaté stromy a cestička sa zužuje. Chodník je dobre viditeľný a nechýbajú ani značky. Začína sa objavovať malinčie so zrelými malinami, a tak dávame pár do žalúdka. Okolie chodníka je udržiavané, žiadnou vysokou trávou ani malinčím sa nepredierame – vyzerá, že sa o to niekto vzorne stará, čo nás veľmi milo prekvapilo. Zrazu stromy ustupujú a vychádzame na vrcholovú lúčku, kde vidíme aj smerovník. Tráva je tu udupaná, a tak sa zdá, že Pupov má svojich návštevníkom aj napriek prudšiemu výstupu. Tak konečne sa to podarilo a stojím na Pupove!
Parádička. A teším sa ešte viac, pretože sú tu aj výhľady. Čiastočne sa ukazuje hrebeň Malej Fatry – najmä od Poludňového Grúňa doprava a údolie medzi Fatrou a Kysuckou vrchovinou, ktorým sme prichádzali. Vpravo dominuje Mravečník a ďalšie kopčeky Kysuckej vrchoviny – špicatý vrchol patrí Ľadonhore. My sme teraz vyššie ako Ľadonhora. Z osád spoznávame osadu Gažovci, ktorá je na lúke pod Vojennýmpoložená pomerne vysoko. Nechýba ani mohutná Veľká Rača z Beskýd. Viac do diaľky je opar, ale aj napriek tomu ešte vidíme siluetu Lysej Hory. Dolu schádzame na druhú stranu po žltej značke do osady Jánošovia. A aj na túto stranu je to riadne strmé a ide sa cez divoký les. Chvíľami sú na chodníku kamene, paličky sa opäť zídu. Sme radi, že nie je šmykľavo – do tohto terénu treba ísť vtedy, keď je ako tak sucho
Potom vychádzame na lúčku, odkiaľ sa ukážu pohľady na Mravečník a Vojenné, pod ktorým vidieť upravené políčka, ktoré patria osade U Marunov. Zakrátko nás vítajú strechy prvých chalúp Jánošov. Sú tu výletníci, a tak ich smerujeme ku miestu, kde je pamätný stĺp s reliéfom Jánošíka. Napájame sa na zelenú turistickú značku a míňame početnú skupinku motorkárov. Prechádzame okolo osady Smrekovci. Pôvodne sme mali v pláne ešte zájsť po cyklotrase na Ploštiny, ale odbočujeme iba ku korýtku s vodou, a potom sa vraciame späť na zelenú. Tá nás privádza do sedla Poľany. Na lúkach sú roztrúsené ovce, stretávame aj cyklistov na elektrických bicykloch. V sedle sme znova sami. Schádzame rovnakou cestou, ako sme vychádzali ráno. Pred strmšou časťou ešte obzeráme neznačenú cestu ako skratku ku osade Ploštiny, ktorú využijeme niekedy v budúcnosti. V Terchovej ešte navštevujeme Haluškáreň, kde si vonku na zastrešenej terase pochutnávame na skvelých haluškách. Síce za vysoké ceny, ale dnes si zaslúžime. Majiteľ nás ponúkol aj medovinou na účet podniku. Bolo tu plno a obsluha rýchla.
Výstup na Pupov mal svoje čaro a nádych dobrodružstva. Strmý výstup je podobný výstupu na Ľadonhoru, akurát v divokejšom teréne. Les v lete ochráni pred lúčmi slnka a teplom. Veľmi nás potešila vrcholová lúčka s výhľadmi. Isto by sa dali hľadať aj pohľady do údolia – kdesi na strmých svahoch by sme možno nejaké výhľadové miesto našli, ale my sme sa tentokrát uspokojili s tým, čo nám ponúkala lúčka. Ďakujeme všetkým, ktorí udržiavajú turistický chodník. Pupov si to zaslúži.