V deň, keď aj na Kysuciach panuje koncom apríla počasie s letnými teplotami, sa plní odhodlania chystáme na Mravečník – veľhoru Kysuckej vrchoviny, ktorému do tisícky chýba iba pár metrov. Už mnoho rokov si ho iba obzeráme, ale až teraz sem vedú naše kroky.
Predpoveď hlási teplo a prípadný silný vietor, má sa totiž k večeru meniť počasie, a tak sa nám zdá byť múdrejšie vyraziť zo severu z Hornej Tížiny. Pri zastávke autobusu parkujeme auto. Obdivujeme vkusné dreveničky, zdravíme domácich a po žltej značke po starej asfaltovej ceste stúpame do vyššie položeného lazu Káčerovci. Ten by mal byť asi v polovici trasy na cieľový Mravečník. Pred ním stojí kríž pod stromami. Jar tu prichádza až teraz, obdivujeme rozkvitnuté stromy a aj sviežu zeleň. Vchádzame do lazu a prechádzame si ho – tvorí ho pár domov.
Sú tu zaparkované autá, ale nestretávame nikoho, a tak si ho nikým nevyrušovaní prechádzame. Potom sa vraciame naspäť ku krížu a odbočujeme doľava. Prechádzame chvíľu listnatým lesom. Nasledujú pekné výhľadové lúky, ktoré nám odhaľujú pohľady smerom ku Zlieňu a sedlu Lutiška medzi Terchovou a Radôstkou. Sprevádza nás aj špicatá Ľadonhora, ktorá má podobnú nadmorskú výšku ako Mravečník. Po lúkach prichádzame pod strmé svahy Mravečníka. Tie sú zo severnej strany vo veľkej miere vyťažené, ale svahy pokrývajú už mladé stromčeky. Prichádzame do sedla pod Mravečníkom, je tu aj smerovník.
Odtiaľto začína vskutku šťavnaté stúpanie, ideme priamo, bez serpentín. Serpentínami vedie svahmi Mravečníka cyklotrasa, ktorú párkrát križujeme. Náš chodník je pomerne úzky, stromy – popri chodníku sú početné najmä červené smreky, ktoré pomaly dorastajú a sú vyššie ako my. Je nám poriadne teplo, a tak vyhľadávame akýkoľvek tieň na oddych. Spätný pohľad nám ukazuje, že pomerne rýchlo naberáme výškové metre. Laz Káčerovci aj s lúkami sú pod nami, a ukazuje sa Kysucká vrchovina nad Bystrickou dolinou, ktorá je hneď za hrebeňom Vojenného.
Dostávame sa na vrcholovú hranu Mravečníka a napájame sa znova na cyklotrasu. Z hrany je vskutku široký výhľad, a tak sa tu zastavujeme a fotíme. Pupov, roztrúsené lazy, v diaľke Minčol a Kubínska hoľa, Malá Fatra – od Malého Rozsutca po malý Kríváň a v diaľke Babia hora a Pilsko. Všetky tieto kopčeky sa pri dobrej viditeľnosti ukazujú v plnej kráse. Hrebeň Malej Fatry je ešte čiastočne pokrytý snehom. Keď sa nabažíme výhľadov, po pár minútach po širokej nespevnenej ceste prichádzame na vrchol Mravečníka. Stojí tu vrcholový smerovník. Pohľad na Kysuckú vrchovinu je z vrcholu sčasti obmedzený – vysadené stromy za cestou bránia v lepšom výhľade.
Obdivujeme najmä Malú Fatru. Dopĺňame najmä tekutiny, v teple ani nemáme veľmi hlad. Oddychujeme a kocháme sa asi 40 minút, je predpoludnie, a tak máme dostatok času. Rozhodujeme sa zísť dolu na druhú stranu do Terchovej a využiť miestny autobusový spoj pre návrat ku autu. Modrá značka začína klesať ku Terchovej neďaleko vrcholového smerovníka. Klesáme pomerne priamo, potom prichádzame na malú rovinku. Z chodníka odbočuje cyklotrasa do sedla Lutiška, my sledujeme klesajúcu modrú značku, traverzujeme svah a stáčame sa viac doľava.
Spočiatku prechádzame veľmi pekným bukovým listnatým lesom. Sú tu pekné exempláre s hrubými kmeňmi. O niečo nižšie začína les rednúť, boli tu vyťažené smreky. Ktovie, či to bola plánovaná ťažba alebo veterná kalamita. Zostali tu suché menšie konáre a vyvrátené korene stromov, tieto miesta nepôsobia veľmi pekným dojmom. Aj na ceste sa objavujú rigoly. Klesáme dolu, pomedzi stromy sa ukazujú pohľady na Rozsutce a Vrátnu dolinu. Ukazuje sa aj rozhľadňa Terchovské srdce. Najkrajšie pohľady sa objavujú, keď vychádzame z lesa. Tieto miesta sú naozaj malebné, vidieť roztrúsené lazy a Pupov – najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny.
Príroda je v rozpuku a nikde nikoho. Na pár minút sa tu zastavujeme. Potom pokračujeme po modrej značke až ku rozhľadni. Nevychádzame na ňu, iba si ju fotíme. Schádzame po náučnom chodníku. Obloha je už viac biela ako modrá, zmena počasia asi k večeru naozaj príde. Schádzame až dolu k ceste vedúcou časťou Struháreň. Autobus do Tížiny ide asi až o hodinu, a tak navštevujeme ešte Haluškáreň, kde si dávame pivo, kávu a skvelé halušky s klobáskou a slaninkou. Halušky boli výborné a dokonale nás zasýtili. S plnými žalúdkami máme ešte čas kúpiť magnetku a nálepky pre deti. Nasadáme do autobusu. Sme v ňom iba traja a zakrátko vysadáme v Tížine. Prezúvame sa pri aute, nasadáme do auta a vraciame sa do Žiliny. Prešli sme asi 10 kilometrov s prevýšením dohora asi 430 metrov.
Výlet na Mravečník bol dobrodružný. Laz Káčerovci trasu veľmi pekne spestruje. Zo severu je výstup na Mravečník o niečo jednoduchší, stúpanie je prudké na kratšom úseku, od Terchovej je stúpanie dlhšie a tiahle. Na trase sú pekné výhľadové miesta, kvôli ktorým sa túto veľhoru určite oplatí navštíviť. Rozhľadňa Terchovské srdce je ďalšou čerešničkou na torte. Prajem Vám dobrodružné objavovanie, aké bolo aj to naše a veľa, veľa pekných zážitkov.
