Zima sa opäť vrátila a s ňou aj snehová nádielka. Cez víkend chceme maximálne využiť sneh, ktorého je viac vo vyšších polohách, a tak sa rozhodujeme ísť na koniec Vadičovskej doliny nad osadu Galierovci.
Tú sme navštívili počas jarných potuliek. Teraz sem prichádzame po prvýkrát v zime. A bol to dobrý nápad – už cestou autom pozorujeme, že množstvo snehu je tu väčšie ako dolu v údolí. Darí sa nám zaparkovať na konci asfaltovej cesty. V zime je to vždy ťažšie, pretože kraje ciest sú takmer úplne zabrané odhrnutým snehom. Zisťujeme, že naša cestička ku zasneženým lúkam, kde sa deti chystajú na lopárovačku, je plná ľadu.Mne sa v turistických topánkach šmýka paradoxne asi najviac, a tak idem krajom chodníka, kde je sneh a nie ľad, tesne popri plotoch. Potom chodník bočí hore doľava na lúky. Je tu čistý bielunký sneh, ktorý iba sem tam pretína stopa po bežkách alebo peších. Tak začína pravá zimná eufória. Tešíme sa nielen snehu, ale aj krásnemu slnečnému počasiu, ktoré začalo tento deň dominovať až neskôr na obed. Ako stúpame svahmi hore, naše zraky ako magnet priťahuje rozprávková Ľadonhora.
Silvestrovský zimný výstup na túto rozprávkovú horu sa kvôli koronakríze nekonal. O to viac si ju teraz obzeráme. Jej krásu zvýrazňuje krásna biela snehová čiapočka na stromoch, ktoré pokrývajú aj vrchol. Obzeráme si strmú výstupovú hranu. Vľavo, tiež s bielou pokrývkou, pokračuje hrebeň Stien. Je po krásny pohľad. Deti si nesú lopáre. Keď prichádzame nie miesto, kde sa terén trochu vyrovnáva, spúšťajú sa smerom dolu. Skúšam to aj ja. Je to zábava. Uvidím, ako dlho vydržia byť deti suché. Sprava sa pripája cestička, ktorú využívajú bežkári. Aj teraz vychádza pár na bežkách hore. Zdravíme sa. Bežkári pokračujú do sedla Jalovec, je to už iba mierne do sedielka, najväčšie stúpanie majú už za sebou. Kým sa deti zabávajú so snehom, vychádzam priamo hore na kraj lúčky pod les pod vrch Magura.
Tak získavam ďalšie výškové metre. Snehu je tak akurát, nezabáram sa, stúpa sa pomerne jednoducho, ani netreba návleky. Povyše stretávam mladú rodinku, ktorá sem z iného smeru vychádza s deťmi so sánkami. Zakrátko sa za výskania spúšťajú dolu. Hodnú chvíľu stojím na kraji lúčky a obzerám si zimné výhľady. Musím uznať, že je to pekná lokalita na bežecké lyžovanie, a vôbec sa nečudujem, že sem kysuckí turisti tak radi chodia. Pohľadom kĺžem od Ľadonhory ku ostatným kopčekom Kysuckej vrchoviny nad Vadičovskou dolinou. Vidím aj špičku Vreteňa. Za svojím chrbtom mám Maguru, popod ktorú je možné na bežkách prejsť ku spomínanému sedlu Jalovec a potom ďalej ku Požehe, sedlu Žiarce a potom ponad Kotrčinú Lúčku a Kučerovku ku traverzu Vreteňa. Pozerám sa, kam sa medzitým pohli bežkári, fotím, a potom sa vraciam ku deťom. Zahrievame sa čajom z termosky a keďže sú deti už celkom mokré, velím na spiatočnú cestu. Je neskoré poobedie, slnko je už pomerne nízko a na oblohe sa nadkysuckými kopčekmi objavila tiahla biela úzka oblačnosť. Deti prechádzajú po zamrznutej ceste, my s manželom schádzame po lúkach tak, aby sme sa ľadu čo najviac vyhli. Tesne za záhradami stretávame miestnych, ktorý sa tu sánkujú. Ešte pár krokov a sme pri aute.
Lopárovačka bola vynikajúca, deti si prišli na svoje, my dospelí sme obdivovali krásne výhľady. Uvidíme, či k nám bude zima priaznivo naklonená a podarí sa nám sem prísť aj bežkách. Tí, ktorí uprednostňujú lyžovanie, si môžu zalyžovať pod momentálne nefungujúcim horským hotelom Hájnica, kde sú menšie svahy vhodné pre deti a je tu detský vlek. Je tu aj väčší lyžiarsky svah. Teraz je všetko zatvorené a mimo prevádzky. Chodieva sa aj na Ostré nad Lopušnými Pažiťami.
Prajem Vám ešte krásnu zimu a veľa snehu na zimné radovánky, či to bude bežkovanie, lopárovačka, sánkovačka, guľovačka, či skialp.