Na hrade Sklabiňa

jún 13, 2022Novinky, Tip na výlet

Turiec má mnohé lákadlá – jednými z nich sú hrady. My sme sa rozhodli obzrieť si okolie hradu Sklabiňa.

Autom od Dražkoviec prechádzame Sklabiňou. Jednou z možností, ako prísť pešo ku hradu, je využiť neznačený chodník, ktorý odbočuje doľava z cesty  asi pol kilometra za Sklabiňou, predtým, ako cesta začne za sedielkom klesať do Kantorskej doliny. Vpravo pri ceste miesto na parkovanie pre zopár áut. Keďže sme zostali na briežku, na tejto cestičke ku hradu nás čaká iba malé prevýšenie. Je to trasa, ktorú zvládnu všetci. Chodník je vhodný aj pre horský bicykel alebo terénny kočík.

Na hrade Sklabiňa

Je už popoludnie a celkom teplo, a tak sme radi, že časť ideme v príjemnom tieni. Obchádzame kopček a keď sa ukážu prvé pohľady, už vidíme hrad pred sebou. Lúky sú sýtej zelenej farby, sú tu krásne scenérie. Pod zvyškami Sklabinského hradu v najnižších partiách je hospodárska budova – od našej poslednej návštevy tu pribudla jej ďalšia prístavba. Vieme, že ku hradu neodmysliteľne patria aj kozy, a zdá sa, že sa nič nezmenilo. Podľa ich správania usudzujeme, že sú na prítomnosť ľudí zjavne zvyknuté a vôbec sa neboja. Prechádzame okolo hospodárskej budovy, v pokladni si kupujeme lístky. Dostávame informáciu o tom, že sú tu komentované prehliadky, čo nás teší. Do jej začiatku máme 30 minút na prehliadku zvyškov hradu. Pre orientáciu a priblíženie histórie sú v areáli rozmiestnené menšie náučné tabule s fotkami a textom. Z tabuliek sme sa dozvedeli napríklad to, že prvá zmienka o hrade je z roku 1242, kedy kráľ Belo IV. obdarúva svojich verných bojovníkov. Hrad bol spočiatku drevený, na začiatku 14. storočia sa mení na kamenný. Na začiatku 15. storočia tu sídlila župná správa, po vyhorení hradu v roku 1434 sa správa presúva na Blatnický hrad. V rokoch 1460 – 1480 sa hrad rozširuje. Kapitánom hradu sa stáva František de Réva a v roku 1551 sa hrad opäť prestavuje a rozširuje. Vnuk Františka de Réva dostavuje renesančný poschodový kaštieľ, ktorý bol až do polovice 18. storočia sídlom Turčianskej stolice. Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili.

Nedá si nevšimnúť si mohutné zelené lipy, od nich vedú schodíky ku Hornému hradu. Je výborné počasie, tešíme sa na pohľady na Malú Fatru. Vidieť Stratenec, Malý aj  Veľký Kriváň, a Chleb. Schádzame na opačnú stranu briežka. Tu v tieni stromu je oddychujúce stádo kôz, nechýbajú tú ani malé kozliatka, ktoré sa ozývajú asi najviac. Schádzame dolu a oblúkom sa vraciame na začiatok. Oproti nám idú ďalšie skupiny návštevníkov.

Pri vstupnej bráne sa už schádzajú záujemcovia o prehliadku. Najprv vchádzame do novozrekonštruovanej severnej bašty. Sú tu sprístupnené 3 miestnosti, pri obnove ktorých pomáhali aj mnohí zahraniční dobrovoľníci. Expozícia je venovaná aj poslednému kastelánovi Jozefovi Pekárovi – mnohé exponáty poskytla do múzea jeho rodina. Sú tu aj strieľne a pekné maľby, ktoré približujú, akú podobu mal hrad v polovici minulého storočia, keď ešte stál kaštieľ v podhradí. Potom prechádzame do hospodárskej budovy. Sú tu časti historického nábytku, kachieľ, zámkov, kľúčov, či iných zaujímavých zvyškov, ktoré sa našli pri obnove hradu. Dozvedáme sa viac aj o dávnejšej histórii hradu. Na stenách sú rohy kôz z miestneho stáda. Je možnosť si tu zakúpiť magnetky, či publikácie o hrade, či zakúpiť si a ochutnať kozí syr, či klobásky. V súčasnosti sa plánuje zrekonštruovať veža, ktorá by mala mať 2 poschodia, kde by mali byť ďalšie expozície a aj väznica. Vlastníkom hradu je občianske združenie Donjon. Mimochodom, práve tento rok uplynulo okrúhlych 400 rokov od smrti sklabinského hradného pána a strážcu kráľovskej koruny Petra Révaya. Obzreli sme si aj kópiu pohrebného martuária – to pôvodné sa nezachovalo. Ak si chcete obzrieť návršie hradu a jeho blízke okolie, odporúčam si vyjsť na malý kopček, ktorý je nad prístupovou cestou, lúkami vedie vychodený chodníček. Odtiaľto sa Vám ukáže pohľad aj na Martinské hole. Vyjsť na kopček trvá iba pár minút, a kvôli výhľadom  to určite stojí za to.

Ak máte radi históriu a chcete si užiť krásnu prírodu Turca, nemali by ste na tomto krásnom mieste chýbať.