Jedným zo slovenských zámkov, kedysi hradov, ktorý sa môže pýšiť rekonštrukciou, je Vígľašský zámok. Kedysi stojaci v ruinách, teraz pyšne čnie na nevysokom plochom výbežku kopca Javorie nad riekou Slatina v obci Vígľaš, neďaleko Zvolena. V súčasnosti slúži ako kongresový štvorhviezdičkový hotel The Grand Vígľaš, majúci aj svoje wellness.

Poďme sa pozrieť najprv na jeho históriu. Prví Slovania nazývali toto miesto vengled, neskôr vigľad. Po vpáde Tatárov na naše územie v roku 1241 kráľ Belo IV. na obranu Vígľaša, Zvolena a banských miest povolal križiackych rytierov. Rád bojovných templárov mal na Vígľaši kanonictvo a kapitulu. V poslednej štvrtine 14. storočia dal kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou pristaviť ďalšie tri krídla honosného poľovníckeho kaštieľa. Najstarším dokladom názvu hradu Vígľaš – vtedy Wegles je listina z 9. júla 1390, ktorá dokladuje návštevu panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý bol zaťom spomínaného Ľudovíta I.. Vígľaš sa stal miestom oddychu, poľovačiek a zábavy uhorských panovníkov.

V roku 1424 sa hrad stal majetkom Žigmundovej druhej manželky Barbory, ktorá vlastnila celkovo 24 hradov. Okrem Vígľaša to bol aj hrad Slovenská Ľupča, hrad Zvolen, Dobrá Niva, či Šášov. Žigmund Luxemburský s Barbarou v roku 1408 zakladajú Rád draka a práve zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu. Členovia tohto rádu sa zaväzovali vzájomnou pomocou. Kráľ sa zaviazal k ich podpore a ochrane a naopak, členovia sa zaviazali vernosťou kráľovi a kráľovnej. Na hrade sa rád zdržiaval aj Žigmundov nasledovník na uhorskom tróne – kráľ Matej Korvín. Vtedy sa v okolitých lesoch konali poľovačky. Hrad bol postupne zálohovým majetkom napríklad aj zemepána Jušta za vernosť kráľovi. Bitkou pri Moháči v roku 1526 sa začína obdobie viac ako 150 ročnej okupácie Uhorska Turkami.

Hrad bol v tomto období prestavaný a plnil predovšetkým obrannú funkciu. Boli pristavané opevnenia so štyrmi nárožnými baštami a hrad tak získal tvar nepravidelného šesťuholníka. Z južnej strany ho chránil prírodný zráz, v skalnom masíve bola vysekaná hlboká hradná priekopa. Neďaleko hradu bola postavená pozorovacia strážna veža – bašta. Na hrade sídlila v tomto čase aj vojenská posádka, obranu mali na starosti hradní kapitáni. Samotný Vígľašský hrad nebol Turkami nikdy dobytý. Začiatok 17. storočia bol nepokojný a poznamenaný protihabsburgskými povstaniami, ktorí sa dostali aj na hrad. V roku 1636 sa majiteľom hradu stal Ladislav Csáky, ktorý na svojom panstve zakladá obec, ktorá predstavuje začiatok súčasnej Detvy. Vzniká na mieste, kde boli vyklčované lesy a kde sa oblasť osídľovala lazníckym osídlením. Zemepáni využívajú lokálne prírodné zdroje – kremeň, vodu a drevo okolitých lesov a na panstve vzniká najstaršia vígľašská skláreň – dnešná Vígľašská Huta.

Z Vígľašského zámku zostali postupne len obvodové múry, priečky, ostatné sa postupne rozpadlo. Jeho ruiny boli odkúpené od obce súkromným investorom na začiatku tohto storočia. Od roku 2007 sa začalo s obnovou zámku. Uskutočnila sa rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bola ukončená v roku 2013. V roku 2014 sa stal Vígľašský zámok oficiálnym sídlom Rádu mečov kruhu. To, že je zámok honosným sídlom sa môžete presvedčiť počas asi 40 minútovej prehliadky. Tej sa môžete zúčastniť, aj keď nie ste priamo návštevníkom hotela. Prehliadka začína v recepcii hotela. Pozrieť si tu môžete portréty panovníkov, ktorých životy boli späté s týmto zámkom, či zábery z postupnej rekonštrukcie hradu. Jeho podoba sa postupne menila z ruín až do dnešnej podoby. Prejdete sa najzaujímavejšími časťami zrekonštruovaného zámku. Chodby, ktoré sú aj v zime vykúrené a kde je príjemne teplo, sú pri vinárni vyzdobené mnohými loveckými trofejami.

Sprievodkyňa nám rozprávala o strašidelnej izbe, v ktorej prespávajú iba odvážlivci a kde údajne naozaj straší. Vojdete aj do rytierskych sál s okrúhlym mohutným stolom. Na chodbách medzi izbami pre hostí hotela sú rytierske brnenia a historické zbrane, či portréty dôležitých návštevníkov zámku z rozličných kútov sveta. Na stenách, či na koberci nájdete vyobrazenú anjuovskú ľaliu, ktorá bola symbolom križiackych rytierov, či symbol Dračieho rádu – draka. Neobídete ani hradnú kaplnku a nazriete aj do štýlovej reštaurácie so vzácnym krbom. Počas prehliadky si môžete pozrieť aj vnútorné štvorcové nádvorie hradu, ktoré nie je bežne prístupné. Deti najviac zaujalo kreslo s korunou a mečom v rohu vstupného nádvoria hneď za mohutnou gotickou bránou, kde bol v minulosti aj padací most. Toto honosné zrekonštruované sídlo sa isto oplatí navštíviť.