Prvenstvo patrí Veľkej Rači. Od nej je iba o 10 metrov nižšia Rycierova hora na slovensko-poľskej hranici. Naše putovanie na tento zalesnený kopček Kysuckých Beskýd sme začali zo slovenskej strany v osade Vychylovka – Šudovci, ktorá sa nachádza vo vedľajšej dolinke od známeho vychylovského skanzenu kysuckej dediny.
Prichádzame sem autom v sobotu v posledný prázdninový víkend. Sľubujú stále počasie. Ráno je krásne, slnečné s modrou oblohou. Prechádzame okolo domčekov, niektoré sú veľmi pekne a vkusne upravené, sú tu aj zachovalé hospodárske časti. Vedie nás zelená turistická značka, prechádzame cez nízky potok Vychylovka. Podľa stôp na chodníku dedukujeme, že sa tu pasie. Stúpanie vo vyšších častiach po mäkkučkých lúkach je veľmi príjemné. V spätnom pohľade sa kocháme pohľadmi na Ľadonhoru a na lúčky, kadiaľ vedie žltá turistická značka a je tu aj Gazdovský dvor na Konci sveta. Je tu krásne a nikde nikoho, vľavo sa ukazuje zalesnená Rycierova hora – tak vidíme, kam asi povedie naše stúpanie. Asi po 45 minútach prichádzame do lúčneho sedielka Príslop, ktoré tvorí hranicu medzi Kysuckými a Oravskými Beskydami. Na lúčke je postavený pekný prístrešok, vedľa neho stojí kríž.
Okraje lúčky lemujú ihličnaté stromy. Na opačnej strane lúčky stojí vynovený smerovník, lavica a ďalší prístrešok. Kým si to tu obzeráme, dobieha nás mladík. Na krátkom úseku, kým sa doprava odpája žltá traverzujúca značka na chatu pod vrcholom Rycierovej hory, ideme spolu. Deti majú energie ešte dosť, a tak sa rozhodujeme modrou značkou vyjsť priamo na najvyšší bod našej trasy, motiváciou potom bude pre deti spomínaná chata asi 15 minút od vrcholu. Okolo nás prebehnú dvaja poľskí bežci a na moje počudovanie vybiehajú aj do pomerne veľkej strminy. Chodník lemujú hraničné kamene, tak ich zo srandy počítame, koľko ich ku vrcholu bude. Prechádzame listnatým lesom. Je už pokročilé predpoludnie a na oblohe sa už kopia mraky. Stúpanie je stupňovité, po strmom úseku nasleduje pár metrov rovinky, a tak sa nám ide dobre, deti oddychujú sediac na hraničných kameňoch. Keď meníme smer na severný, prechádzame okolo malých skalných dier. Potom sa stúpanie už definitívne zmierňuje, odhadujeme, že na vrchol to už nebude ďaleko. Príroda naberá jesenné farby, nápadné sú červené plody jarabín. Náš postup sa trochu spomalí. Je tu more veľkých zrelých čučoriedok, sú prakticky všade a nedá sa im odolať. A tak sa nimi napchávame. Pomedzi čučoriedovníky vedie úzky mäkký chodníček a zrazu vidíme pred sebou tabuľku vrcholu.
Spočiatku sme tu sami, kým sa pofotíme, tak prichádza z nášho smeru cyklista. Výhľady priamo z vrcholu nie sú, za nimi treba zísť kúsok poniže na horské lúky, ktoré oddeľujú Rycierovu horu od Malej Rycierovej hory. Stretávame turistov, ktorí stúpajú na vrchol. Odpájame sa zo značky a vychodeným chodníčkom ideme rovno ku chate. Z návštevníkov chaty prevládajú Poliaci. Najprv sedíme vonku na širokých laviciach a pojedáme z vlastných zásob. Keď zisťujeme, že je vnútri chaty príjemne teplučko, objednávame si z ponuky jedál lievance s čučoriedkovým lekvárom a sedíme v teple chaty. Lievance sú obrovské a sýte, a tak odchádzame všetci najedení. My dospelí ešte vychádzame na vyhliadku na Malú Rycierovu horu, je to od chaty iba pár minút. Deti sa zatiaľ hojdajú na hamakách. Zhora zo svahov vidíme Veľkú Fatru, trčí aj Veľký Choč a Veľký Rozsutec, ďalšia časť hrebeňa Malej Fatry sa ukrýva za stromami. Nechýbajú pohľady na rozložité Pilsko a Babiu horu, ktorých vrcholky tiež líže hmla. Pohľad na Oravské Beskydy je proste úžasný. V zime sú pri lepšej viditeľnosti vidieť aj Nízke a Západné Tatry. Smerom do Poľska je vidieť Zywiecki Park Krajobrazowy. Vraciame sa ku chate a velíme na odchod po žltej značke, ktorá ide najprv lúčkami, potom vchádzame do listnatého lesa. Na viacerých miestach je odhalené kamenné podlažie po valiacej sa vode a sú tu aj stopy ťažby. Radosť nám urobí krásny zdravý dubák priamo pri chodníku. V sedle Príslop stretáme viacerých Poliakov, ale na chodníčku do Vychylovky ideme už znova sami. Na rozlúčku nám krásne zvonili zvonce pasúcich sa ovečiek pod sedlom.
Táto časť Kysuckých Beskýd má svoje čaro a určite sme tu neboli poslednýkrát, lákadlom je okrem množstva čučoriedok, pekných výhľadov je aj horská chata, kde sa dá občerstviť, schovať a oddýchnuť v teple pri prípadnej zmene počasia. Najvyššie časti Rycierovej hory svojím charakterom pripomínali Veľkú Raču, či Kubínsku hoľu alebo Minčol.