Možno sa niektorí z Vás pýtajú, kde sa kopček s týmto čudesným názvom nachádza. Je situovaný v Malej Fatre nad obcou Turie neďaleko od Žiliny, mimo hlavného malofatranského hrebeňa. To mu na kráse ale neuberá. Pri putovaní naň sa Vám ukáže v plnej kráse tunajšia príroda. Najprv sú to pekné pohľady do Rajeckej kotliny. Neskôr z vrcholu môžete obdivovať najmä Veľkú Lúku a Minčol, hlbokú Turskú dolinu, ale aj vzdialenejšiu Krivánsku Fatru.
Náš výlet začíname v dedinke Turie, odkiaľ vychádzame najprv cez lúky ku lomu ku miestu Pod Železom. Doľava sa odpája žltá značka, my pokračujeme po modrej turistickej značke. Samotný vrchol Čipčia, sčasti odlesnený, ku ktorému je to odtiaľto necelú hodinku, nevidieť. Modrá značka nás vedie najprv krajom zmiešaného lesa. Vpravo sa ukazujú zalesnené Slnečné skaly, ktoré sú veľmi pekné. Najvyšším vrchom sú Skalky. Uvedomujem si, že z kotliny je ku vrcholkom celkom pekné prevýšenie. Z Cibuľníka vidieť aj vysoké steny hradu Lietava. Za nimi vytŕčajú skalnaté špičky Brady v Súľovských vrchoch. Ponárame sa do lesa a v miernom stúpaní naberáme výšku. Sme v ihličnatom lese. Strmšie úseky na suchom chodníku spríjemňujú serpentíny, na pomoc máme aj paličky. Čoskoro vychádzame na prvú čistinku, kde sa ukazujú spätné pohľady do Rajeckej kotliny. Les redne, ideme úzkym chodníčkom položeným v strmých svahoch. Ďalšia serpentína, strmé stúpanie a na konci nás víta ďalšia pekná skalná vyhliadka. Tu stretávame ľudí, ktorí schádzajú zhora. Pýtame ich o radu, ktorú značku by odporučili na zostup do Turia – a odpovedajú, že žltú značku. Na svahoch sú pekné zakrpatené listnaté stromy, pripadám si ako niekde v Malých Karpatoch, len s tým rozdielom, že teraz sme vo vyššej nadmorskej výške.
Na neďaleký vrchol Čipčia prichádzame po hrebienku, ktorý je zľava zalesnený, sprava sa zo strmých svahov padajúcich do doliny odkrývajú výhľady – nechýba Veľká Lúka s vysielačom. Martinské hole sú mohutné a vyjsť na túto časť malofatranského hrebeňa vyžaduje riadnu dávku vytrvalosti. Prístupovým vrchom býva Minčol, za ním ešte pred dosiahnutím Veľkej lúky, najprv strácate výškové metre. Pri pohľade do Turskej doliny je vidieť, že jeseň už stále ráznejšie klope na dvere. Sem tam sú už sfarbené listy. Na vrchole Čipčia stojí smerovník a je tu aj vrcholová kniha. A nechýba pekná lavička. Je tu zopár ľudí, lavička je obsadená, a tak si sadáme ku ohnisku na kraji lesa. Vymieňam si mokré tričko za suché a dlhšiu chvíľu na vrchole oddychujeme. Potom sa zapisujeme do knihy a obzeráme si výhľady – aj smerom ku Strážovu za Rajcom.
Zdá sa nám, že vidíme aj siluetu Vápča a Ostrej Malenice. Čas rýchlo uteká, je čas na návrat. Ako nám poradili, začíname schádzať lesom druhou stranou, sprvu ideme strmším terénom. Potom vychádzame na lúčku, kde sú suché trávy a vyrastajú tu pomerne nahusto menšie ihličnaté a listnaté stromčeky. Zakrátko sme pri smerovníku Nad Zadným, odkiaľ sa pozeráme v spätnom pohľade na Čipčie. Je zaujímavé, ale z tohto uhla sú úplne ukryté jeho lúčne svahy, a tak si človek môže mylne myslieť, že celé Čipčie je zalesnené. Pokračujeme po žltej značke a traverzujeme strmé svahy Čipčia zo severovýchodnej strany. Vyjdeme na čistinku, kde dominujú pohľady na Turskú dolinu. Prechádzame znova lesom, až vychádzame nad lom, kde sa opätovne otvárajú široké pohľady na Rajeckú kotlinu s roztrúsenými dedinkami a hradbou kopcov. Nechýba ani pohľad na časť Žiliny, či na vŕšky Kysuckej vrchoviny alebo vzdialenejšie Javorníky. Vidieť aj rozostavanú diaľnicu, po jej dostavaní sa definitívne zmenia aj tieto pohľady. Na lúke stretávame turistov z Trenčína, ktorí plní odhodlania práve začínajú svoj výlet. Počasie sa od rána zlepšilo, biela oblačnosť sa pretrhala a slnko sa cez ňu prebíja čoraz viac. Do Žiliny prichádzame autom z Turia cez Lietavskú Lúčku. Cestou sa ešte v Bytčici zastavujeme pre sladké maškrty v miestnej cukrárni.
Výlet na Čipčie sa nám veľmi páčil. Na krátkom úseku tu bola rozmanitá príroda – išli sme sa cez lúky, ihličnatý aj zmiešaný les, či cez skalky, širšími aj úzkymi chodníčkami, išli sme mierne, ale aj strmšie do svahov. Najviac sa mi páčila vrcholová časť Čipčia. Očarujúce boli aj pohľady na Rajeckú kotlinu s roztrúsenými dedinkami a mestečkami a hradba Strážovských vrchov, ktorá z kotliny vystupuje pomerne strmo. Opäť sa potvrdilo, že v Male Fatre sa oplatí venovať pozornosť aj kopčekom mimo hlavných hrebeňových partií. Na výlet si nezabudnite pribaliť aj našu mapu TM 120 Malá Fatra – Martinské hole, ktorá vás zavedie tým správnym smerom.