Táto zima má cez víkendy skôr zamračené počasie. Konečne hlásia pár dní pekného počasia uprostred pracovného týždňa. Operatívne sa rozhodujeme pre jednodňovú dovolenku a tešíme sa na chatu pod Suchým vrchom v Malej Fatre.
Ráno nás prekvapuje oblačnosť, ale vyrážame, dúfame, že sa časom rozpadne. Hneď v Nezbudskej Lúčke v slnečných lúčoch obdivujeme nasvietenú siluetu Strečna a blízkej rozhľadne Špicák. Naše kroky sledujú červenú značku, ktorá nás privádza pod Starhrad. Ku chate pod Suchým sa rozhodujeme ísť náročnejšou cestou po hrebeni, a teda aj ďalej budeme pokračovať po červenej značke. Veríme, že cesta bude aj na hrebeni prešlapaná. Že by to tak malo byť, mi potvrdila aj ranná jednoslovná “ANO” SMS od chatárky. Odmäk spred niekoľkých dní znateľne zmenšil snehovú pokrývku na miestach, kde dlhodobejšie počas dňa svieti slnko. Až ma to prekvapuje, že sa ešte nebrodíme v snehu.
Na rázcestníku Podhradie teda naberáme ďalšie metre. Zo Starhradu je najviac badateľná okrúhla veža. Priamo ku hradu nezachádzame, ale odbočujeme doľava a sledujeme hrebeň. Pomáhajú nám paličky. Čoskoro nás vítajú pekné pohľady na meander Váhu pod nami. Slniečko sa ešte schováva za oblačnosťou, ktorú vyťahuje hore. Dlho som v týchto miestach nebola. Stúpanie je pomerne prudké. Dostávame sa na miesto, kde zľava z údolia vystupuje pod červenú aj modrá turistická značka.
Na moje prekvapenie sa otvárajú pohľady do doliny a na hrebeň ku Jedľovine. Nuž, z lesa poriadne ubudlo. Keď som tu bola naposledy, tak sme výhľady v týchto miestach nemali vôbec žiadne. Na svahoch vľavo spoznávame aj cyklistickú cestu, ktorou sa dá vyjsť na chatu pod Suchým. Pred nami je ďalšie stúpanie, vedú nás stopy v snehu, aj značky na stromoch. Prechádzame okolo pietneho miesta, za ktorým nasleduje trocha rovinka. Za ňou nasleduje strmšie stúpanie pomedzi husté ihličnaté stromy, potom rovinka a tesne pod Plešelom zisťujeme, že predsa len ešte jedno krátke stúpanie je pred nami. Na stromoch sa objavuje námraza, je to tu ako v rozprávke. Sme na konci stúpania.
Začína viac svietiť slnko, čomu sa tešíme. Nasleduje tiahly hrebeň od Plešelu ku chate, chvíľami ideme hore, potom mierne dolu. Paradoxne, práve na tomto rovnejšom úseku sa prebárame. Prvý ide manžel, potom ja. Hoci sa snažím ísť v jeho stupajách, aj mne sa niekoľkokrát stane, že sa preborím do snehu až nad kolená. Ak to nie je potrebné, paličky do snehu ani nezapichujem, lebo mi zopár krát zostali v snehu schované až po rukoväť. Túžobne pozerám dopredu, kedy sa zjaví chata.
Prichádza krátke klesanie, a potom sa konečne objavuje na svahu chata. Ku nej vedie už široká preratrákovaná cesta. Pred chatou nás vítajú kozy turistky. Vchádzame do tepla chaty a dávame si na posilnenie teplú polievku a pivo. Ponuka dobrôt je naozaj široká, len naše žalúdky sú po 3 hodinách šlapania akési stiahnuté. Je tu ešte asi 5 ďalších turistov. Cez okná si obzeráme Martinské hole. Počasie sa viditeľne každou minútou zlepšuje. To nám nedá a neskôr cez bývalý lyžiarsky svah ešte vychádzame naľavo od chaty naľahko bez batohov kúsok nad sedlo Javorina.
Odtiaľto máme začiatok hrebeňa Malej Fatry ako na dlani – Suchý, Biele skaly aj Stratenec. Malý Kriváň pre stáčajúci sa hrebeň už nevidieť. Krásna zimná rozprávka, nikde nikoho, je takmer bezvetrie, slnečno. Vychutnávame si krásu naokolo a fotíme. Vôbec sa nám odtiaľto nechce. Potom schádzame ešte na chvíľku do tepla chaty, dávame na seba veci, ktoré sa nad pieckou od nášho príchodu vysušili. Dolu schádzame po ceste, ktorou chodí so zásobami na chatu ratrák, a tak si tu pripadáme ako na korze.
Cesta široká, odhrnutá, neprebárame sa, parádička. Je tu nádherne, nad nami modrá obloha. Stretávame trojicu, ktorá mieri na chatu. Pomerne rýchlo strácame výšku a vchádzame do tieňa. Čoskoro sa pripája spomínaná cyklistická cesta. Ľutujeme, že nemáme so sebou aspoň lopáre. Ani sa nenazdáme, a sme dolu, kruh sa pod hradom uzatvára. Do Nezbudskej lúčky si užívame ešte slniečko. Obzeráme si nasvietenú siluetu Starhradu a nahlas rozmýšľame, kedy nás sem najbližšie nohy povedú… Ja mám už teraz chrobáka v hlave ísť aj s deťmi prespať na víkend do chaty. Cestu, ktorou sme schádzali, by mohli zvládnuť… Uvidíme…
