Tento rok sme na Liptove objavovali okolie dedinky Bobrovec pod Západnými Tatrami. Po cyklistike podhorím Západných Tatier, sme sa rozhodli pre pešiu turistiku na horskú chatu pod Náružím – Červenec vo výške 1411 metrov nad morom. O tejto chate sme veľa počuli, ale sme tu ešte neboli, a tak bol najvyšší čas ju navštíviť. Krátkym telefonátom sme si overili, či je chata otvorená, a tak na druhý deň sem vyrážame. Ak sa podarí, cieľom je chata a či sa pôjde aj vyššie, to sa uvidí.
Autom prichádzame na Bobroveckú Vápenicu v nadmorskej výške 750 metrov nad morom, nechávame tátoša na parkovisku – odtiaľto pôjdeme už iba pešo. Chata poskytuje najmä občerstvenie v podobe nápojov, jedlo si nesieme so sebou, a pre istotu aj dostatok vody – terén tu nepoznáme, a tak vody radšej berieme viac, akoby nám mala chýbať. Budeme stúpať po modrej turistickej značke. Začiatok po asfalte poznáme, vedie tu cyklotrasa, ktorou sme už išli. Tentokrát neodbočujeme doľava, ale začíname pomerne strmo stúpať lesom. Nie sme tu sami, ide s nami aj manželský pár. Jeden z rodičov má na chrbte batoh, mamička nesie v nosiči svojho maličkého potomka, ktorý ešte po vlastných nechodí. Odhadujem, že sú miestni a sú zvyknutí na stúpania, ale teda klobúk dolu, že ten strmší terén zvládajú – ak nesiete dieťa, nesmiete spadnúť ani sa pošmyknúť. Spoločne ideme strmším stúpaním, až prichádzame ku smerovníku Rázcestia nad kameňolomom, kde sa pripája sprava zelená cyklotrasa. Znie to neuveriteľne, ale na chatu je možné ísť aj na horskom bicykli. Tu predbiehame rodičov a pokračujeme krásnymi úsekmi čiastočne borovicovým lesom. Pomedzi konáre sa sem-tam ukazujú pohľady na Nízke Tatry. Sme radi, že sa stúpanie zmierňuje. Sem tam sú pri chodníku suché vyschnuté stromy. Na jednom mieste nechtiac odbočujeme serpentínovou cyklistickou trasou a po pár desiatkach metrov sa opäť napájame na turistický chodník. Stretávame niekoľko ľudí, ktorí schádzajú dolu – predpokladám, že po prespatí na chate. Zakrátko sa zelená značka od smerovníka Rázcestie pod Babkami odpája na Babky. Ich svahy sú čiastočne vyťažené, naposledy, keď som tadiaľto išla, tu bol ešte súvislý les. My pokračujeme po modrej turistickej značke – sme v národnej prírodnej rezervácii Mních. Vychádzame na rovnejšie miesto, akúsi poľanu, kde sa pred nami ukazuje prvý pohľad na strechu chaty a v spätnom pohľade sú to Nízke Tatry. Tak už vieme, kam až treba dostúpať. Cyklotrasa sa odpája. Vyššie na lúkach sú rozryté úseky, nechce sa mi veriť, že by tu vyčíňali diviaky? V takejto nadmorskej výške? Very neviem. Za dreveným mostíkom je po ľavej strane prameň, je fajn, že nie je vyschnutý. Zdá sa, že sa dá s ním počítať pri turistike do tejto lokality, ak v teplách tohto suchého leta nevyschol. Ku chate to nemáme ďaleko.
Okolo druhého prameňa vychádzame na terasu chaty. Fu, tak sme to zvládli, za necelé dve hodinky. S radosťou dávam batoh dolu. S deťmi zostávame na chate, manžel si medzitým vychádza ešte vyššie vyšlapaným neznačkovaným chodníkom vyššie ku Babkovej Priehybe, resp. na miesto, kde je kríž. Odtiaľto sa v plnej kráse ukazujú Západné Tatry. Ja si dávam na chate pivčo a kávu a s deťmi si obzeráme interiér chaty, ktorá je povestná aj bežeckými pretekmi. Rekord na chatu pri prevýšení 600 metrov je necelých 23 minút – tak toto je priamo neuveriteľné. Kupujeme si na pamiatku magnetku a nahlas rozmýšľame, že by sme tu nabudúce skúsili prespať a viac si pochodili okolie. Povyše od chaty je prístrešok, poza ktorý vedie na chatu cyklotrasa. Prichádza pár turistov z Čiech, ktorí potom pokračujú po modrej značke na Náružie a odtiaľ na Ostrú. Deťom sa už vyššie nechce, tak sa napchávame z vlastných zásob a potom objavujeme aj čučoriedky, ktorých je tu neúrekom. Medzitým prichádza manžel. Spiatočná cesta ja príjemná, veď ide dolu kopcom. V spodnej časti sa rozhodujeme prejsť po zelenej cyklistickej značke, a tak sa je naša trasa trochu dlhšia, ale zasa si vravím, že šetríme kolená. Od Rázcestia pri Tokarinách je to prakticky po rovine. Z lúk sú krásne výhľady na miesta, kde sme boli. Dnes sme mali šťastie na krásne výhľady, počasie, príjemný personál na chate, a tak si na terasu horského hotela Mních sadáme spokojní. Deti si dopĺňajú energiu, potom sa ešte zastavujeme na kúpačke na vodnej nádrži Bobrovec. Ak máte radi turistiku a zvládnete aj strmšie stúpanie, návštevu chaty pod Náružím môžem iba odporučiť. Sú tu malebné miesta a turistická značka vedúca cez Babky Vám dáva možnosť turistiku aj zokruhovať. Na chate sa dá prespať, aj variť z vlastných zásob, len sa treba na chate dopredu ozvat, aby ste naozaj mali miesto na prespatie. Pramene pri chate dávajú možnosť doplnenia zásob vody.
Všetkým milovníkom turistiky prajem pekné objavovanie.