Na bicykloch Sestrčskou dolinou z Liptova na Oravu

26. 08. 2020Novinky, Tip na výlet

Pri návšteve Liptova dostávame od domácich tip na cyklistiku málo navštevovanou Sestrčskou dolinou. Že neviete, o akú dolinu ide? Ani my sme nevedeli, a tak sme pozreli do mapy Chočských vrchov, ktorej online verzia je tu Dolina sa nazýva podľa potoka Sestrč a vedie z Liptova na Oravu do malej dedinky Malatiná. Alebo inak – vinie sa medzi Sielnickou horou, neďaleko ktorej sa týči na Slovensku najvyššie položený Liptovský alebo Sielnický hrad, a masívom Pravnáča.

Na bicykloch Sestrčskou dolinou z Liptova na Oravu

Pôvodne sme chceli vyraziť do tejto doliny z Bukoviny, kde je na križovatke zaujímavá roľnícka usadlosť. Nenachádzame tu však vhodné miesto na parkovanie, a tak auto s nosičom nechávame vo vyššie položenej Liptovskej Anne pri zastávke, kde sa otáča miestny autobus. Počasie je zamračené, kopce lížu mraky a aj dosť fúka. Až taký vietor sme nečakali, ale termosku s čajom máme v cyklotaške, aj dosť oblečenia. Nasadáme na bicykle a zjazdom prichádzame do Bukovinky. Tu odbočujeme doprava na chodník, ktorý vedie popod lúky pod spomínaným Pravnáčom. Vpravo zo svahov trčí skalnatý Jánošíkov stôl, respektíve Čerenová skala.

Na bicykloch Sestrčskou dolinou z Liptova na Oravu

Uvádzam ich ako pekné turistické ciele pre pešiu turistiku. Naša cestička smeruje najprv na západ, míňame stany tábora. Potom prichádzame na križovatku, kde smeruje doľava odbočka červenej turistickej značky na Liptovský hrad. Náš pokus zdolať hrad z tejto strany pred niekoľkými rokmi neskončil veľmi šťastne kvôli ťažbe dreva a naozaj rozbitej ceste – museli sme sa vrátiť a napokon sme hrad dobyli z Kalamen. Teraz nás zaujíma dolina, ktorá vedie odtiaľto smerom na sever na Oravu. Tabuľa pri vstupe do doliny nás upozorňuje, že cesta nie je udržiavaná a je tu vstup na vlastné nebezpečenstvo.

Na bicykloch Sestrčskou dolinou z Liptova na Oravu

Od začiatku mierne stúpame, ale na to sme pripravení. Horšia cesta je na miestach, kde sa pracuje s vyťaženým drevom, inak je cesta celkom v poriadku, je tu asfalt. Stúpanie je pomerne rovnomerné, akurát jeden krátky strmší kopček, za ktorým je krátky zjazd a potom znova stúpame. Cestičku lemujú trávy, lopúchy a vysoké bodliaky. Postupujeme pomerne rýchlo. Svahy padajúce do doliny sú pokryté lesom, ale sú tu aj také, na ktorých les chýba. Ani sa nenazdáme a prichádzame na rázcestie na hornom konci doliny. Je tu identická tabuľa ako na začiatku. Idúc hore sme v doline stretli akurát jedného pána, ktorý išiel na bicykli opačným smerom. Za tabuľou sa dolina viac kľukatí. Zrazu ide oproti nám zhora čierne osobné auto, za chvíľu sa však vracia späť. Nevedela som, že sa tu chodí aj autami. Netrpezlivo vyzeráme Malatinú.

Malatiná

Vieme, že je to dedinka na kopci, a tak musíme najprv vyjsť z doliny. Ako prvý vidíme po pravej strane malatínsky kostol. Prechádzame okolo bývalého kameňolomu, je tu aj prístrešok so stolom a konečne sa objavujú domy Malatinej, medzi ktorými sa vyníma kostol. Táto dedinka nemá snáď ani jeden meter roviny. Ideme dolu a potom stúpame do stredu dediny ku obecnému úradu, kde vidíme vpravo smerovníky. Viem, že je tu Coop Jednota, a tak sa pýtame miestnych, kadiaľ presne ísť. Je to trošku do kopca. Na našu radosť objavujeme hneď pod Jednotou aj menšiu miestnu krčmu – Hostinec pod Lipov, ktorý je veľmi pekný, nemá zafajčené priestory. V tomto zamračenom veternom počasí sa deťom hodí. Deti si kupujú sladkosti na doplnenie energie, ja sa posilňujem becherovkou. Pred krčmu prichádza zakrátko po nás pár na elektrobicykloch. Prišli z rovnakého smeru, ako my. Dávame sa s nimi do reči, a tak si napokon dávame pred krčmou na lavičkách aj chutnú presso kávu.

Malatiná

Cítime sa tu príjemne a v debate si navzájom vymieňame tipy na turistiku, či cyklistiku. Potom cyklisti odchádzajú, my ešte vychádzame briežkom ku miestnemu kostolu. Je zamknutý, obzeráme si ho iba zvonka. Zdola prichádza na bicykli presne ten istý pán, ktorého sme stretli v doline. Pýtam sa ho, kam má ešte namierené. Usmeje sa na nás a vraví, že on už je doma. Otvára bránku a vchádza do fary. Možno miestny farár. Vyzdvihujeme deti v krčme, fotíme si Malatinú od prístrešku a klesáme do doliny.

Malatiná

Vychutnávame si zjazd a ja obzerám pahorky, ktoré sa ukázali vpredu po pravej strane, či kdesi neuvidím niečo z Liptovského hradu. Nevidím nič, ale určite tam kdesi hore je hrad. Pamätám si, že z hradu sme Malatinú videli. Pri vstupe do doliny stretávame skupinku cyklistov, potom si znova obzeráme Chočské vrchy. Ku Liptovskej Anne musíme stúpať, tak sa na konci našej cyklistiky ešte zahrejeme.

Sme v cieli – pri aute. Kým manžel dáva bicykle na nosič, tak ja si ešte pešo vychádzam ku zvyškom kostolíka na okraji dedinky. Je postavený na malom kopčeku, pod cintorínom. Celý areál obchádzam dookola, škoda, že vrcholky kopcov stále líže oblačnosť, výhľady by boli ešte lepšie. Potom schádzam dolu ku autu – to sem práve prichádzajú návštevníci, ktorí si brúsia zuby na Čerenovú skalu. Ktovie, možno sa nám tútu skalu podarí zdolať o rok, keď opäť navštívime Liptov.Príďte si to sem obzrieť aj Vy – aj Sestrčská dolina je dôkazom, že sa tu dajú nájsť miesta, kde určite nestretnete veľa ľudí.

Pin It on Pinterest

Share This