Liptov je skvelý región pre cyklistiku. Ak máte staršie deti, tak neváhajte zlákať na cyklistiku aj deti. V niektorom z ročníkov Liptovskej cyklistickej koruny bola detským cieľom Iľanovská dolina. Nechali sme sa inšpirovať a keďže sme tu ešte neboli, tento rok sme sa rozhodli, že si Iľanovskú dolinu pozrieme na bicykloch. Je to cyklotrasa číslo 2407.
Autom sa vezieme cez Mikuláš priamo do Iľanova. Parkujeme až pri družstve, na okraji Iľanova. Počasie je neisté, ale dúfame, že nebude pršať. Dávame dolu horské bicykle z auta, trochu sa priobliekame a vyrážame. Na začiatku doliny po ľavej strane míňame smerovník v nadmorskej výške 665 metrov nad morom s modrou značkou vedúcou na takmer 1550 metrov vysokú Poludnicu. V kuchyni našich domácich, ktorí nám poskytujú ubytovanie, sú majestátne výhľady práve z tohto kopca. Nuž, niekedy si to vyšlapneme aj sem, teraz zostávame verní bicyklovaniu v doline. Zakrátko prichádzame k miestu, kde je malá vodná nádrž, je tu miesto aj na opekanie. Dolinou vedie potok Iľanovianka, ktorý nás stále sprevádza. Začiatok doliny je pomerne široký, kopce ešte líže oblačnosť. Okrem cyklotrasy tu prechádza žltá turistická značka, ktorá končí v sedle pod Kúpeľom, ktorý je v hrebeni za Poludnicou a odkiaľ vedie modrá značka až na Krakovu hoľu.
Prichádzame ku studničke, ktorej okolie je pekne upravené, vydláždené plochými kameňmi, nechýba drevená lavička a sú tu aj hrnčeky. Našu pozornosť pútajú aj roztrúsené senníky, na jednom z nich je aj malý drevený domček, z otvoru na streche vykúkajú dve malé drevené sovy . V prípade dažďa dávajú možnosť úkrytu. Dolinou sa stúpa prakticky od začiatku. Ideme tempom tak akurát, prispôsobujeme ho našej Evke, keďže presne nevieme, čo nás čaká. Nestretávame zatiaľ nikoho, a tak si tu užívame samotu. A objavujeme aj maliny, tak sa sem tam zastavíme a ochutnávame, pre Evku je to dobrá motivácia. Neskôr sa dolina viac zužuje a naberáme juhovýchodný smer. Aby sme nestretli nebodaj macka, sem tam zazvoním na zvončeku, nech dáme o sebe vedieť. V peknom stúpaní prichádzame na miesto Za vrátami vo výške 849 metrov nad morom. Tu doľava strmo hore odbočuje zelená značka do Iľanovského sedla, odkiaľ klesá do Demänovskej doliny. Na našej cyklotrase je odtiaľto stúpanie už celkom prudké, ideme na prevodoch, aby sa nám stúpalo čo najľahšie, manžel sem tam Evku aj potlačí. Prichádzame ku rázcestiu so senníkom, za ktorým pokračujeme už po kamienkovej ceste. Tu na pár metroch tlačíme bicykle do kopca. Prichádzame ku pekným skalným vrátam. Je to milé miesto, skaly teraz zdobia fialovo-modré zvončeky, je ich tu pomerne veľa. Povedľa chodníka steká potôčik. Obzeráme si teda skalné bralá, ktoré sú pokryté vegetáciou, sú tu aj paprade, machy, pri chodníku lopúchy. Toto miesto mi veľmi pripomína známejšiu Čertovu bránu v Gaderskej doline.
Dávame si tu dlhší oddych, aj sa vyčasuje, miestami vidíme modrú oblohu. Ak by sme pokračovali ďalej, videli by sme ďalšie pekné skalné steny. Evka nechce už ísť ďalej, tak sa tu otáčame na spiatočnú cestu, na ktorej si budeme vychutnávať zjazd. Zdola prichádza oproti nám partia na elektrobicykloch, tak sa s nimi zdravíme. Ponižepri zjazde stretávame zopár peších, ktorí hľadajú hríby. A nechávame sa nalákať ešte na maliny. Je ich tu tesne pri chodníku riadne veľa, chutia výborne, a tak ich oberáme aj do cyklofľaše pre synátora, ktorý zostal doma. Zrazu sa zhora vracia partia s elektrobikami, rozhodli sa pre skorší návrat. Pridávajú sa ku nám a tiež mlsajú maliny. Dávame sa s nimi do reči, podobne ako my, striedajú cyklistiku s turistikou. Zvyšok zjazdu si užívame, nad Liptovom sa definitívne vyčasuje. Pristavujeme sa pri nádrži. Vychádzame na hrádzu a tu sa fotíme – teraz je ten najkrajší čas.
Ku autu je to potom iba chvíľka. Nepríjemne nás na tomto úseku prekvapuje auto, ktoré prichádza zhora a veru svoju rýchlosť vôbec neprispôsobuje tomu, že sú na ceste okrem neho aj cyklisti a dieťa na bicykli. Mihne sa okolo nás v šialenej rýchlosti. Našťastie sa nič nestalo. Sme radi, že všetko dobre dopadlo. Áno, na cyklotrasách, kde majú vstup aj autá, treba byť na Slovensku opatrní v každej chvíli. Krásne zážitky z Iľanovskej doliny nás ešte dlho hrejú na duši. Evka je spokojná a tento deň ešte stíhame aj futbal na skvelom multifunkčnom ihrisku v Smrečanoch. Po cyklovýlete nesmie chýbať chutný obed v hoteli Spojár na začiatku Žiarskej doliny. A na záver pridávam ešte ďalší skvelý cyklotip aj pre deti. Z blízkeho Ploštína po Liptovskej cyklomagistrále cez ATC Bystrina do Pavčinej Lehoty a odtiaľ v miernom stúpaní ku rozhľadni s rovnakým názvom. A potom naspäť.
Dúfajme, že jeseň bude ešte priať cyklistike.