Bystrickú dolinu s jej cyklomagistrálou poznáme už dokonale. A tak sme sa začali obzerať aj po iných cyklistických možnostiach, ktoré vedú z tejto doliny. Jednou z možností bolo Skaličná dolina, ktorá vedie Kysuckou vrchovinou na sever z Novej Bystrice.
Vydávame sa sem v sobotu v júlové ráno. Teploty trochu klesli, horúčavy by tento deň nemali byť. Terén nepoznáme, a tak parkujeme neďaleko ústia doliny pri miestnom úrade. Je tu parčík s miestom na parkovanie a všímam si, že tu pribudol aj nabíjací stroj pre elektrobicykel. Prechádzame cez mostík cez rieku Bystrica a prichádzame ku cyklosmerovníku Nová Bystrica, Lávka vo výške 528 metrov. Tu sa napojíme na cyklotrasu, ideme doprava po ďalší cyklosmerovník na začiatku doliny. Začíname mierne stúpať. Povrch cyklotrasy vedúci Skaličnou dolinou nie je asfaltový, ale spevnený, miestami sú kamienky menšie, miestami väčšie. Svahy boli odlesnené, sú porastené vegetáciou, a tak vnímame teraz zelenú farbu a pripadám si ako niekde v Nízkych Tatrách, kde sú hole. Pne, ktoré tu po stromoch zostali, sú zakryté nízkou vegetáciou a trávou. Cesta sa vinie údolím, všímame si žltú aj zelenú cyklotrasu.
Vedie tu aj žltá turistická značka, ktorá vychádza cez bývalú osadu Koštúrovci na hrebeň Vojenného. Táto značka sa využíva teda predovšetkým ako spojnica medzi Terchovou a Bystrickou dolinou v regióne Kysúc. Šliapeme do pedálov, v tieni, ktorý je kde tu, zastavujeme a dopĺňame tekutiny. Pomerne rýchlo prichádzame ku smerovníku Skaličná dolina vo výške 625 metrov nad morom a o asi 200 metrov ďalej ku smerovníku so zelenou cyklotrasou, ktorý je pri potoku. Za ním sa trasa celkom slušne zdvíha. Cyklotrasy opúšťame a po neznačenej hlinenej ceste pokračujeme doprava – chceme si pozrieť osady. Podľa mapy by tu mali by tu byť domčeky osád Novosad a Lachovci. Ideme popri potoku. Na rozdvojke sa odpája cesta doľava, to vidíme už vpredu prvý domček. Na strome pri ceste vľavo je fotka, ktorá pripomína miesto, keď stála chalupa ľudového liečiteľa Martina Strapáča.
Vraciame sa na rozdvojku a pokračujeme po hornej ceste. Prichádzame ku senníku a výhľadovému miestu, kde sčasti vidíme, ako ďalej pokračuje Skaličná dolina. Na najbližšej rozdvojke sa dávame doľava a traverzujeme svah. Vchádzame do lesa, tu nachádzame dokonca nejaké staré zelené cyklistické Céčko. Schádzame dolu ku potoku a nad ním vidíme prvú chalúpku osady Lachovci. Máme šťastie, sú tu domáci. Podľa ich reakcií asi nie sme prví cyklisti, ktorí tu končia pri ich pozemku. Vysvetľujú nám, že v týchto miestach žiadna cyklotrasa nevedie. S ich súhlasom vchádzam na súkromný pozemok a prechádzam viac dozadu, stoja tu ďalšie chalupy a v spätnom pohľade je vidieť svahy Skaličnej doliny. Chvíľu sa rozprávame, spomínajú aj osamelú osadu Michalkovci. S prístupom ku nej je to zložitejšie, na stránkach nachádzam práve zmienku a fotky tejto osamotenej osady, ktorá mi na prvý pohľad pripomína kysucké Brýzgalky, o ktorých som písala v článku tu.
Domáci majú veľa roboty, a tak sa s nimi lúčime, ďakujeme a podľa ich rady sa po rovnakej ceste vraciame po druhú rozdvojku. Tu odbočujeme doprava a tlačiac bicykle vychádzame ešte na menší lúčny úsek, kde nachádzame posed. Cesta je strmá, pokračuje ku Kýčere. My sa otáčame a vraciame sa dolu ku potoku. To pomedzi stromy zrazu zbadám prístrešok a neplánovane prichádzame ku neznámemu prameňu U Lacha. Vôbec sme o ňom nevedeli, a tak nás o to viac objavenie tohto miesta poteší. V horúcich dňoch je ako stvorené na opekanie, ste tu v chládku, je tu aj prístrešok s lavicami a vodou z potoka môžete po opekaní dôkladne zahasiť oheň. Históriu miesta pripomína náučná tabuľa s textom aj fotkami – doma nachádzam článok na internete o tom, ako sa budoval prameň. Hodnú chvíľu si to tu obzeráme a potom sa dávame na spiatočnú cestu. Pri zelenom cyklosmerovníku stretávame dvoch cyklistov, ktorí smerujú od Novej Bystrice na Vojenné. Vravím im, že opodiaľ je prameň, ale nezachádzajú ku nemu a plní odhodlania začínajú stúpať. My sa vraciame späť. Ja na úsekoch, kde sú väčšie kamienky, schádzam radšej z bicykla. Ale prevažujú úseky, kde sa veziem aj ja. Ešte robím fotky doliny. Počasie je úžasné, je výborná viditeľnosť. Od posledných chalúpok Novej Bystrice si rovno pred nami všímame povyše v diaľke chalúpky Brýzgaliek, a tak sa ešte kocháme. Ďalekohľad sme dnes ale nechali doma, a tak sa detailné skúmanie nekoná. Fotím si ešte množstvo rozličných šálok, ktoré sú obrátené hore dnom a nastoknuté na drevených latkách plota pri jednom z domov. Prichádzame ku parčíku a autu. Kým manžel dáva bicykle na auto, odbieham do obchodu pre pivo – ráno som na neho úplne zabudla.
Trasa je vhodná aj pre deti, ak sú zvyknuté aj na menej kvalitné terény a vedia chodiť aj po kamienkoch a vedia pevne držať riadítka. Vzdialenostne je to s návštevou prameňa a osád vhodné aj pre pešiu prechádzku, len treba rátať s tým, že budete spočiatku viac na slnku. Pri prameni pred osadou Novosad sa dá posedieť v chládku, môžete si tu omočiť nohy vo sviežej vode, či ochutnať vodu z prameňa. Vhodné by bolo možno umiestniť na existujúce smerovníky informáciu o prameni U Lacha, aby ho našli aj turisti, ktorí nie sú z týchto končín. Ak sem človek zavíta, bola by veľká škoda prameň minúť. O vybudovaní prameňa som našla zmienku v článku tu.