Koncom júna sa zúčastňujeme bicyklovej akcie Pedálovník vo Varíne. Bola to milá príležitosť si sadnúť aj s deťmi a s podobne športovo založenou partiou na bicykle a obzrieť si okolie Varína pod Malou Fatrou. Je nás 10, z toho 4 deti vo veku 9 až 11 rokov.
V piatok popršalo, a tak je v sobotu ráno primračené. Teploty sa tak trochu znížili, čomu sme veľmi vďační. Štartujeme vo Varíne z námestia o 10.00 hod, a ak sa nám podarí, chceli by sme prejsť dve kontrolné stanovištia. Táto akcia nemá za cieľ sa naháňať za kilometrami, ale naopak, ide o to si užiť prírodu a známych. aj prítomnosť priateľov – po pandémii sa na túto akciu všetci veľmi tešíme. Jedna dvojica zo Žiliny to tu pozná lepšie, a tak sa za zastávkou Strečno dávame po bočnej cestičke mimo asfalt. Je to trošku do kopčeka, keď prídeme hore, ukazuje sa výhľad na hrad Strečno v celej jeho kráse. Ani som nevedela, že je tu krížová cesta – sú to neprehliadnuteľné veľké kamene popri ceste. Potom schádzame dolu na lúky ku Váhu a klasickou cestičkou, neskôr už aj po červenej značke prechádzame okolo prístrešku, a potom v miernom stúpaní v chládku prichádzame ku prameňu. Je dosť teplo. Ovlažujeme sa, vodu z prameňa naberáme aj do cyklofľašiek, a potom pokračujeme pár metrov ku esíčku so smerovníkom.
Odtiaľto to ku hradu na bicykloch už tlačíme, jednak je to pomerne strmo, a jednak sú na ceste dosť veľké kamene. Pred areálom hradu na rovinke náš čaká občerstvenie – deťom chutia mastené chlebíky s cibuľou. Dávame si pečiatky do máp, kupujeme si magnetky a aj pivo v plechovke s obrázkami hradu – financie smerujú na jeho obnovu. Som milo prekvapená, ako je areál vyčistený, nie sú tu stromy ako kedysi, a tak sú zvyšky hradu pekne vidieť, vychádza sa ku nemu po drevených schodoch. Pohľady na meander Váhu pod nami stoja za to, aj cez okienka vo zvyškoch muriva, či akási pivnica, kde je príjemne chladno. Vraciame sa ku bicyklom, oproti práve vychádzajú vojaci v uniformách prvej svetovej vojny, sú tu aj sestričky v dobových kostýmoch – zdá sa, že tento víkend je veľa kultúrnych akcií. Schádzame esíčko, a potom si vychutnávame zjazd – to sú tie výhody bicyklovania. Popri Váhu prichádzame do Nezbudskej Lúčky, prechádzame okolo kompy, ktorá momentálne nie je v prevádzke a smerujeme ku mostu pre peších ponad Váh.
Na druhej strane mosta križujeme trasu pretekov Strečnianska mašľa. Tí, ktorí si vybrali kratšiu 25 km trasu, práve prebiehajú okolo, do cieľa to už nemajú ďaleko – tím organizátorov ich hlasno povzbudzuje. My naberáme smer Strečno – hrad – čaká nás krátke stúpanie na Paseku. Je to po asfaltovej ceste, nie je tu veľa ľudí, a tak sa nám ide dobre. Krátky úsek stúpania máme čoskoro za nami a vchádzame na Paseku. Sme tu prakticky sami, návštevníci sú asi vyššie na hrade. Pri kontrolnom stanovišti sa osviežujeme iontovým nápojom a výbornou ovocnou bublaninou, mňam. Dávame pečiatku do máp – náš cieľ – dve stanovištia máme splnené. Chvíľu oddychujeme, fotíme sa celá skupinka na drevenom kresle. Jeden člen sa odpája na vyššie položený Polom, a tak nás pokračuje ďalej 10. Zjazdík nás poteší. V Strečne ešte zachádzame do penziónu Alžbetka pri odbočke z ulice cesta SNP. Pôvodne sme si chceli dať polievku, ale akosi to dlho trvá, a tak sa osviežujeme iba nápojmi. Vraciame sa znova cez most a potom popod Kolibu Panoráma. Predtým, ako podídeme trať, si vychádzame na malý kopček, kde je opravená kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Vedú ku nej schodíky so zábradlím, zhora sú pekné pohľady ku Strečnu a na miesta, kadiaľ sme išli. Potom sa vraciame do Varína na hlavné námestie. Do tomboly máme ešte dosť času, a tak sa zastavujeme na zmrzlinu a rozmýšľame, kam ešte pôjdeme. Prichádza nápad ísť časť cyklotrasy do Terchovej, ktorá sa buduje – dvaja členovia z partie ju už prešli. A tak opúšťame Varín, ale tentokrát ideme na sever. Za kempom ideme pár metrov po hlavnej ceste pre autá, a potom z nej odbočujeme ku Varínke. Tak sa teším, že uvidíme nové miesta. Na úrovni Koňhory, ktorú zakrývajú stromy pri rieke, prichádzame ku novému krytému mostu so šindľovou strechou. Tento most je už hotový, a tak ho využijeme pri ceste naspäť.
Zostávame na cyklotrase a pokračujeme ďalej. Stáčame sa viac na východ. Po pravej strane je kukuričné pole, ponad ktoré sa ukazujú pekné pohľady ku Malej Fatre. Zdá sa, že deti majú toho už celkom dosť. Keď prichádzame ku ďalšiemu menšiemu mostíku pred Strážou, ktorý nie je dokončený, tak sa rozhodujeme otočiť. Ešte sa fotíme a dávame sa na spiatočnú cestu, ktorá bude už iba dolu kopcom. Odpájame sa z cyklotrasy, prechádzame cez spomínaný most do Koňhory a trochu krútime hlavami nad reliéfom mosta – pre bicykle by bolo vhodnejšie, keby bol viac rovný, takto sme ho museli prejsť peši tlačiac bicykle. Z najvyššieho bodu mostíka si obzeráme okolitú krajinu a tečúcu Varínku. Máme ešte čas, a tak sa zastavujeme v kempe pre Varíne. Deti sa idú vyšantiť na ihrisko – zrazu majú plno energie. Pod veľkým prístreškom si najväčší hladoši dávajú aj jedlo, pitie, kávu. Vonku medzitým spadne pár kvapiek, je to iba krátky osviežujúci dážď. Po pol štvrtej sa zdvíhame, už nás je znova 10 a vraciame sa do Varína, kde je vyhodnotenie a tombola.
Skvelé podujatie sa blíži ku svojmu záveru, veľká vďaka patrí organizátorom. Bola to krásna možnosť spojiť príjemné s užitočným. O rok, ak bude cyklotrasa dokončená, je dosť pravdepodobné, že pre mladších cyklistov bude viesť trasa po nej. Tak uvidíme! Ak máte radi pohyb na bicykloch, zapojte sa aj Vy! A nemusí to byť na organizovanej akcii.