Malofatranský Kľak

sep 7, 2021Novinky, Tip na výlet

Jeden z magických vrchov v lúčanskej časti Malej Fatry je bezpochyby Kľak. Jeho nezameniteľnú zakrivenú siluetu vídavame aj z vŕškov Kysuckej vrchoviny, či Javorníkov. Na víkend hlásia slnečné a ustálené počasie, a tak sa v sobotu vyberáme práve sem. S deťmi po prvýkrát.

Pridávajú sa k nám aj známi, veríme, že deti sa budú navzájom ťahať. Našu skupinku 4 detí a 4 dospelých dopĺňa aj psík. Volíme najjednoduchší možný peší prístup na Kľak, ktorý je bezpochyby z Fačkovského sedla, keďže šetrí výškové metre, ktoré musíte naspúpať. Prichádzame sem autami tesne pred 10. hodinou od Žiliny. Ešte sa ani nenadýchneme čistého horského vzduchu, a už sme ľahší o 4 Eurá za parkovanie. Tak si vravím, že by sme za to mohli dostať aspoň nejakú malú mapku s trasou alebo info o blízkych Čičmanoch alebo nejaký zľavový kupón, nuž, ale nič. Obúvame sa do turistických topánok, dávame batohy na chrbty, ešte ďalekohľad a vydávame sa na cestu. Ku rázcestníku Staré cesty je to v pohodičke. Tu začína žltá značka, ktorá nás vyvedie cez Reváň asi o 400 metrov vyššie. Zdá sa, že pes riadne ženie tempo, asi sa mu veľmi páči, akurát nechápem, že jeho majitelia sa mu úplne prispôsobujú, kamarátka ide vlastne celú trasu polobehom.

Tak sa naša skupinka v stúpaní rýchlo rozťahá. Ja mám batoh s oblečením, jedlom, pitím, nealko-pivčo a termoska s kávičkou nesmú chýbať. Je to celkom slušná váha, a keďže viem z predchádzajúcich návštev, že to bude veru stupák, a tak sa mi príliš ostré tempo nepozdáva, nemá zmysel to na začiatku prepísknuť. Budem to dnes istiť ako posledná, aj čo to chcem pofotiť. V prudšom stúpaní sú aj serpentíny. Ideme listnatým lesom, ale množstvo ľudí chodník poriadne zošlapalo, po popadaných vlaňajších listoch zo stromov ani stopy. Na jednom – dvoch miestach prekračujeme kmene stromov. Na tento úsek najlepšie ísť za sucha a ešte lepšie aj s paličkami v rukách. Blatko tu trochu bolo, ale dalo sa, v strmých úsekoch som sa držala aj koreňov stromov. Po asi 45 minútach som ako posledná na Reváni vo výške niečo nad 1200 metrov nad morom. Trasovanie značky sa trochu zmenilo, teraz ide žltá priamo cez Reváň, ale ešte dávnejšie značka tieto miesta traverzovala a vychádzala do sedielka poniže. Reváň a jeho okolie sú veru nádherné, sú tu lúčky so solitérnymi ihličnanmi, teraz sa tu ešte kde tu nájdu kvitnúce bodliaky, či zvončeky. Ukazujú sa široké výhľady.

Tak sa naša skupinka v stúpaní rýchlo rozťahá. Ja mám batoh s oblečením, jedlom, pitím, nealko-pivčo a termoska s kávičkou nesmú chýbať. Je to celkom slušná váha, a keďže viem z predchádzajúcich návštev, že to bude veru stupák, a tak sa mi príliš ostré tempo nepozdáva, nemá zmysel to na začiatku prepísknuť. Budem to dnes istiť ako posledná, aj čo to chcem pofotiť. V prudšom stúpaní sú aj serpentíny. Ideme listnatým lesom, ale množstvo ľudí chodník poriadne zošlapalo, po popadaných vlaňajších listoch zo stromov ani stopy. Na jednom – dvoch miestach prekračujeme kmene stromov. Na tento úsek najlepšie ísť za sucha a ešte lepšie aj s paličkami v rukách. Blatko tu trochu bolo, ale dalo sa, v strmých úsekoch som sa držala aj koreňov stromov. Po asi 45 minútach som ako posledná na Reváni vo výške niečo nad 1200 metrov nad morom. Trasovanie značky sa trochu zmenilo, teraz ide žltá priamo cez Reváň, ale ešte dávnejšie značka tieto miesta traverzovala a vychádzala do sedielka poniže. Reváň a jeho okolie sú veru nádherné, sú tu lúčky so solitérnymi ihličnanmi, teraz sa tu ešte kde tu nájdu kvitnúce bodliaky, či zvončeky. Ukazujú sa široké výhľady.

Samozrejme sa na nás usmieva náš cieľ – Kľak. Deti to vyšli úplne bez problémov, dávajú si čo to pod zub a pijú tekutiny ako divé. Najlepší odbyt má pomarančový džús. Vidíme trasu, ktorou budeme pokračovať a vidieť, že to už bude pohodička. Na Kľak je možné vystúpiť náročnejšou a dlhšou trasou z Vrícka, ktoré sa tiež na nás z údolia usmieva. Ešte v opare za ním sa ukazuje Veľká Fatra. Keď sa budeme vracať, bude to s pohľadmi do diaľky lepšie. Práve pod Reváňom na lúkach sme mali šťastie pri jednej z návštev na medveďa. Robíme tak aj teraz mierny hluk, s deťmi to akosi inak ani nejde. V duchu si vravím, že túto trasu, kde je hŕba ľudí rozťahaných na chodníku, si snáď medveď za svoj cieľ teraz nevyberie. Ibaže by mal ľudí fakt rád. Z lúčky vchádzame do lesa, ktorý v lete super ochráni pred páliacim slnkomnás chráni pred slnkom. Na chodníku sú miestami malé skalky, sú oblé a schodené od množstva turistov. Menšie stúpanie je pred Sokolou skalou. Z lesa vychádzame na mieste Pod Skalou, kde sa sprava pripája aj zelená značka zo spomínaného Vrícka. Tu sa už ukazujú aj pekné väčšie skalky, ktoré tvoria vrcholovú časť skalnatého Kľaku.

Chodník zachádza aj ku menšej jaskynke, tak si ju obzeráme. Ukazujú sa už aj širšie výhľady. V Strážovských vrchoch spoznávame pyramídový Strážov. Počasie je ako stvorené na turistiku, teplota tak akurát, biele mráčiky, slniečko a dokonca tu vôbec nefúka. To máme šťastie, niekoľkokrát nás veru práve na Kľaku poriadne vyfúkalo. Páčia sa mi pohľady do hlbín, nechýba ani Fačkovské sedlo, či Fačkov, z ktorého je to na Kľak tiež celkom slušné prevýšenie. Pri vrcholovom dvojkríži si robíme fotku, obzeráme vrcholové smerovníky a potom sa rozkladáme obďaleč na deke. Vykladáme pitie zásoby z batoha. Obzeráme si Martinské hole, vľavo od nich spoznávame siluetu Veľkého Choča. Hrebienok, ktorým na Veľkú lúku vedie odtiaľto červená značka, je poriadne členitý a aj na pohľad vidíme, že to nie je vôbec triviálne. Slnko sa posúva na oblohe a vidieť aj velikány Veľkej Fatry ako Ostrú, Tupú, či Lysec, cez ďalekohľad vidíme aj vežu Blatnického hradu, či vzdialenejšiu Ploskú.

Špička nad Vríckom patrí ešte nenavštívenému Znievu. Ak prejdeme od kríža vľavo, vidíme aj Čičmany, Považskú Bystricu, Súľovské vrchy, Rajec, Rajeckú Lesnú, či Žilinu.. Jedlo zmizlo, deťom chutí, nám dospelým stačia tekutiny. Ešte fotky na pamiatku a deti ševelia, že chcú ísť už naspäť, nezdajú sa byť vôbec unavené. Nuž, byť na mne, tak tu sedím ešte aspoň dve hodiny a vôbec by mi to nevadilo. Zdvíhame sa a dávame sa na spiatočnú cestu. Stretávame ešte hŕbu turistov, ktorí smerujú na Kľak. Sú to doslova všetky vekové kategórie, aj malé deti, aj tie úplne malé, ktoré ešte nevedia chodiť a sedia v nosičoch na chrbtoch svojich rodičov, veľa je aj psíkov. Zjavne už unavená pani sa ma pýta, či je to ešte ďaleko, tak ju povzbudzujem, že je to už iba pár minút. Na dlhšie sa zastavujeme znova na Reváni a obdivujeme výhľady, svetelné podmienky sú lepšie. Potom schádzame strmším úsekom. Som rada, keď je klesanie za mnou, nabudúce musím ísť s paličkami. Nad Fačkovským sedlom si ešte obzeráme srnky v obore. Deti majú sľúbenú odmenu, a tak sa zastavujeme v Rajeckých Tepliciach na obľúbenú pizzu, ktorú si dávame v centre na terase pod slnečníkmi. Potom si ešte kupujeme domáce pivo z Flámmu.

Bol to nádherný a nezabudnuteľný deň. Ísť na Kľak bola výborná voľba. Z tohto malebného kopčeka je vidieť veru riadny kus nášho krásneho Slovenska. Dúfam, že ďalšia návšteva sa uskutoční skôr ako tá dnešná, ktorá bola od poslednej návštevy Kľaku po dlhých 12 rokoch, keď sme si tu vykračovali ešte bez detí. Teraz to malo veru úplne inú dimenziu. Príďte si nezabudnuteľný kruhový výhľad zo skalnatého Kľaku pozrieť aj Vy, nebudete banovať. Ak zvládnete výstup na Reváň, vedzte, že to najnáročnejšie stúpanie už máte za sebou. Pre orientáciu Vám skvele poslúži mapa TM 120 Malá Fatra – Martinské hole.