Na obrázkoch ju už videla zrejme väčšina z nás. V skutočnosti vlastne tiež. Aspoň z okna vlaku, autobusu či auta. Minimálne časť z takmer dvadsiatich siedmich štvorcových kilometrov jej hladiny. Ale stáli ste už tam, kde všetko pod vašimi nohami drží pokope iba preto, aby vôbec existovala? Od stuhnutých asfaltových kvapiek na povrchu až po hrudky zeminy desiatky metrov pod ním, hrádza je akousi chrbtovou kosťou Liptovskej Mary.
Je tu opäť tá časť roka, keď v slovenskej prírode ubúda tepla i denného svetla, nie však krásy. Jeseň je nádherná, no mnohým z nás už neponúka dosť času ani ideálneho počasia na dlhé túry. Ale čo tak vybrať sa aspoň na kratší výlet či jednoduchú prechádzku? Zaujímavé miesta, ktoré môžete na krátkych jesenných potulkách spoznať, vám predstavuje náš nový seriál obrázkových článkov.
Postavili ju pred vyše štyrmi dekádami, medzi rokmi 1969 a 1975. Nie je betónová, ako v prípade Oravskej priehrady, ale tzv. zemná sypaná hrádza. To, konieckoncov, prezrádza už pohľad na jej trávnatý vonkajší svah. Aby táto stena zo zeminy dokázala zadržať 360 miliónov kubických metrov vody Váhu, musí mať v spodnej časti hrúbku takmer štvrť kilometra. Výška nad dnom rieky je 45 metrov. Z jedného konca na druhý meria 1225 metrov.
A práve to je dĺžka prechádzky, ktorú vám dnes chceme navrhnúť, ak vás to láka von a necítite sa na dlhú túru divočinou, no predsa len by ste chceli vidieť niečo zaujímavé. Pridajte sa k stovkám turistov aj miestnych obyvateľov, ktorí prakticky každý deň menia cestu po chrbte hrádze na živé korzo.
