Tunel v Kremnických vrchoch, známy ako Görgeiho tunel, asi mnohým netreba špeciálne predstavovať. Historická banská stavba v rovnomennom sedle neďaleko Skalky je súčasťou takmer každej túry kremnickým hrebeňom. Napriek svojej polohe v srdci pohoria a tisícmetrovej nadmorskej výške sa dostal do nášho seriálu o ľahkých a nedlhých prechádzkach.

Je tu opäť tá časť roka, keď v slovenskej prírode ubúda tepla i denného svetla, nie však krásy. Jeseň je nádherná, no mnohým z nás už neponúka dosť času ani ideálneho počasia na dlhé túry. Ale čo tak vybrať sa aspoň na kratší výlet či jednoduchú prechádzku? Zaujímavé miesta, ktoré môžete na krátkych jesenných potulkách spoznať, vám predstavuje náš nový seriál obrázkových článkov.

Cesta k nemu nie je totiž vôbec náročná ani dlhá. Jedinou podmienkou je, aby ste sa dopravným prostriedkom vyviezli z Kremnice na Skalku. Ak nemáte auto, nič nie je stratené, pretože môžete využiť kremnický žltý minibus. Z parkoviska na Skalke k tunelu sa potom dostanete pohodlnou chôdzou po lesnej ceste. Ani pomalým krokom by vám to k Tunelu nemalo trvať dlhšie ako tridsať minút.

A prečo píšeme k Tunelu a nie k Görgeiho či Gergelyho tunelu? Dajme slovo človeku, ktorý toto miesto a jeho históriu pozná ako vlastnú dlaň: „Podľa schválenej štandardizácie geografického názvoslovia v Slovenskej republike sa tunel oficiálne volá Tunel,“ vysvetľuje šéf Klubu slovenských turistov Lokomotíva Banská Bystrica Dušan Kaliský.

„Starobylé banské mestá Kremnica a Banská Bystrica, ktoré v podstate oddeľuje len hrebeň Kremnických vrchov, sa v roku 1581 dohodli na vybudovaní obchodnej cesty cez Skalku. Chceli tým skrátiť desiatky kilometrov dlhú obchádzku údolím Hrona. Aby bola táto horská cesta prejazdná aj pre väčšie náklady, museli cez skalné bralo v sedle Vyhnatová a Suchá hora vysekať tunel.

História potom zaznamenala niekoľko významných prípadov, keď túto cestu využila aj armáda. Jeden z nich sa stal 24. januára 1849, počas revolučných rokov 1848-49. Generál Kossuthovskej armády Arthur Görgei cez horský tunel v ťažkých zimných podmienkach previedol do Banskej Bystrice ustupujúce honvédske oddiely, čím ich zachránil pred zdrvujúcou porážkou.“
 
Jeho meno dalo potom Tunelu najznámejšiu verziu názvu. Trochu paradoxne, pretože generál vojakom rozkázal, aby tunel za sebou zavalili.
Tunel počas bol počas svojej existencie v lepšom i horšom stave. Neraz zostával dlhé obdobia nepriechodný. V roku 2016 ho nadšenci zrekonštruovali do dnešnej podoby. Umožnilo to opäť viesť cez Tunel žlto značený turistický chodník z Tajova na Skalku a obnoviť tým svetový unikát, mimoúrovňovú križovatku turistických značkovaných trás.

Ďalšie zaujímavosti, opisy trás, ale aj oveľa viac príbehov z pohnutých dejín Tunela si určite radi nájdete v informačne bohatom bulletine, ktorý pripravila už spomínaná baskobystrická Lokomotíva pri príležitosti nedávneho 10. stretnutia priaznivcov KST. Áno, presne toho, počas ktorého VKÚ predstavil a do turistického sveta symbolicky uviedol najaktuálnejšie vydanie mapy Kremnických vrchov. No a keď už spomíname informačné zdroje, pekný článok s podrobnosťami o tuneli nájdete aj tu a zaujímavé čítanie o Artúrovi Görgeim zase tu.

Ale späť k našej vychádzke. Ak vám jesenné, či už skôr začínajúce zimné počasie dopraje a budete mať chuť spiatočnú cestu si trochu predĺžiť, odporúčame od tunela vyjsť pár metrov hore, na chodník na nad tunel a na Skalku sa vrátiť po červenej značke. Namiesto zvážnice pôjdete po užšom a miestami strmšom, stále však pomerne pohodlnom a bez problémov schodnom lesnom chodníku. Odmenou vám budú krásne výhľady z hrebeňa na Banskú Bystricu, Poľanu či Nízke Tatry. Preto ani nepíšeme trvanie návratu na parkovisko – bude záležať na tom, ako dlho sa budete kochať a koľko fotiek sa vám vojde do pamäte fotoaparátu či mobilu.