Bolo tu vlastne doma. Odmalička sa tu hrávalo, videlo to vari aj tisíckrát. Dievča napriek tomu znehybnelo, nohy prestali preskakovať z balvana na balvan. Oči sa zadívali na kamennú pláň a pery znova povedali: „To je nádhera!“ Raz darmo, niekedy sa zdá, že príroda dokáže naozaj čarovať. Lebo ako inak zariadila, že najstudenší slovenský prameň vyviera doslova len pár krokov od najväčšieho kamenného mora?
Je tu opäť tá časť roka, keď v slovenskej prírode ubúda tepla i denného svetla, nie však krásy. Jeseň je nádherná, no mnohým z nás už neponúka dosť času ani ideálneho počasia na dlhé túry. Ale čo tak vybrať sa aspoň na kratší výlet či jednoduchú prechádzku? Zaujímavé miesta, ktoré môžete na krátkych jesenných potulkách spoznať, vám predstavuje náš nový seriál obrázkových článkov.
Obidva unikáty nájdete v severozápadnom rohu Štiavnických vrchov, na okraji historickej baníckej a kúpeľnej obce Vyhne. Kamenné more vzniklo pred mnohými tisícročiami, keď eróziou oslabený masív zasiahlo pravdepodobne zemetrasenie a obrovská časť skalnej hory sa zrútila do doliny Vyhnianskeho potoka. Na jej mieste zostal vrch, ktorý dnes nazývame Kamenná, a na jeho stráni najväčšie kamenné more v sopečnej časti Karpát.
Jedinečnosť tohto miesta si ľudia uvedomovali oddávna a údajne bolo pod štátnou ochranou už za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie. S určitosťou vieme, že je jednou z najstarších chránených prírodných pamiatok na území Slovenska. Prírodná rezervácia tu bola vyhlásená v roku 1923 a v súčasnosti patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Z Vyhní vedú ku Kamennému moru tri cestičky, najjednoduchšie je ísť po tej najnižšie položenej, vychádzajúcej z dolnej časti Vyhní. Z hlavnej cesty odbočíte čosi povyše pivovaru, prejdete popri pár domoch a potom už len niekoľko desiatok metrov širokým lesným chodníkom. Keď vyjdete spomedzi stromov, naskytne sa vám dychberúci pohľad. Čo sa z diaľky zdalo ako štrk, sú v skutočnosti až dvojmetrové balvany. Práve tie najväčšie stiahla zemská príťažlivosť až sem, celkom dole, na úplný koniec kamenného mora. Takého rozľahlého, že na jeho začiatok odtiaľ sotva dovidíte.
Avšak ani prechádzka na samotný kopec, z ktorého sa kamenná lavína oblúkom tiahne, nie je náročná. Zelená turistická značka vám najprv ponúkne chodník okrajom lesa, potom vás prevedie priamo cez stred Kamenného mora, aby vám v posledných minútach sotva polhodinovej prechádzky dopriala šuchotanie nôh v popadanom dubovom lístí. Na vrchol Kamennej prídete z opačnej strany, než je jej kamenná tvár. Tak sa aj druhý raz tomuto pol kilometra vysokému kopcu podarí vziať vám dych, keď pred vami otvorí výhľad na Vyhne v dlhom, kľukatom údolí a panorámu Štiavnických vrchov nad nimi i všade vôkol nich.
No a Ľadienka? Okolo nej ste prešli hneď na začiatku svojej cesty. Sotva pár krokov od posledného domu, prikrytý úhľadnou strieškou, vyviera prameň, ktorý si v zime i v lete udržiava svoje štyri stupne Celzia. Volajú ho aj Anjelský prameň.
Za to, že je slovenským teplotným rekordérom, vďačí údajne práve Kamennému moru. Ryolitová sutina totiž svojou pórovitou štruktúrou vytvára priaznivé podmienky na to, aby do nej počas zimných mrazov vnikal studený vzduch. Takže veľmi hlboko premrzne a celoročne podchladené vrstvy pôdy ochladzujú vodu Ľadienky.
