Pieskovisko, kopa piesku, piesková pláž. Pieskové hrady a pieskové koláče. Všetci sme sa aspoň raz v živote hrali v piesku. Ale kto z nás už na vlastné oči videl horu z piesku? Azda v rozprávke. Ona však existuje aj v skutočnosti! Máme ju dokonca na našom Slovensku a – verte či neverte – jej piesok je plný skameneného morského života.
Piesková hora stojí pri Príbelciach, malej dedinke neďaleko Veľkého Krtíša. Severný okraj Juhoslovenskej kotliny sa tu začína dvíhať k malebným pahorkom Krupinskej planiny a kopec Holiaca vyrastá hneď v prvej línii. Vidieckym pokojom dýchajúce Príbelce sa ťahajú k jeho úpätiu. Kedysi v minulom storočí sa zistilo, že to nie je len taký obyčajný zalesnený kopec. Pod tenučkým príkrovom lesnej pôdy bola skrytá doslova hora z piesku.
Pred miliónmi rokov sa totiž nad celým týmto územím naháňali vlny plytkého mora, do ktorého vtekali prehistorické rieky. Na dne sa za celý ten čas zhromažďovali pozostatky všetkých tých miliárd malých i veľkých obyvateľov vtedajšieho podvodného sveta – živočíchov aj rastlín. Postupne sa zanášali ďalšími a ďalšími vrstvami usadenín, vďaka čomu vznikli desiatky metrov hrubé vrstvy piesku, plné skamenelín lastúrnikov, ulitníkov, koralov, rýb, ale napríklad aj žraločích zubov. Dočítali sme sa , že výskumy v tejto oblasti potvrdili výskyt až ôsmich druhov prehistorických žralokov.
Keď ľudia pod lesnou pôdou nenápadne vyzerajúceho kopca objavili bohaté ložisko kvalitného stavebného piesku, Holica sa na veľa rokov (60-te až 80-te roky 20. storočia) stala intenzívne využívanou povrchovou baňou. Ťažiť sa tu prestalo až vtedy, keď sypká piesková stena dosiahla výšku okolo šesťdesiat metrov a práca na nej sa stala príliš nebezpečnou. Bagre a nákladné autá vtedy baňu opustili a odhalené vnútro pieskovej hory zostalo otvorené pre jej obdivovateľov a hľadačov atraktívnych paleontologických nálezov.
V skorých jarných mesiacoch tohto roka sme sa medzi nich zaradili aj my. O príbelskej pieskovej bani sme sa dozvedeli na internete ako o jednej zo zaujímavostí veľkokrtíšskeho okolia a hneď sme sa rozhodli ísť toto neobyčajné miesto preskúmať.Zamierili sme sem počas jedného z našich prvých tohtoročných motovýletov . Nájsť ho nebolo vôbec ťažké. Príbelce sú na hlavnom cestnou ťahu medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom a nedajú sa minúť. Keď sme sa ocitli v ich uličkách a hľadali tú správnu, vedúcu k pieskovej bani, stačilo na moment zastaviť a nadýchnuť sa – domáci nám rukou ukazovali smer skôr, než sme vôbec stihli položiť otázku 🙂
Povrchová baňa nám hneď za poslednými domami otvorila pomyselnú vstupnú bránu úchvatným pohľadom na svoju rozsiahlosť. V lúčoch popoludňajšieho slnka žiarila jej obrovská stena, akoby to bolo plátno gigantického kina. A bolo len na našej fantázii, aké obrazy si naň premietneme. Pokojne nejaký fantastický film o tom, čo všetko sa na týchto miestach asi odohralo. Napríklad počas viac než 16 miliónov rokov – to je odhadovaný vek tunajších skamenelín.
Je skutočne fascinujúce podísť až priamo k vysokánskej stene, dotknúť sa jej a zistiť, že to, čo zdiaľky vyzerá ako pevné bralo, sa vám drobí medzi prstami. Nevdojak sa vám môže na myseľ pripliesť rozprávka o perníkovej chalúpke: tu si však namiesto kúskov krehkého pečiva ľahúčko odlamujete hrudky suchého, tlakom zeme sceleného piesku, ktoré sa bez námahy mrvia v dlani. Sledujete zrkná piesku, ktoré padajú hneď, sotva svojím letmým dotykom prstov prejdete po povrchu. Znie to možno neuveriteľne, ale keby ste mali naozaj veľa, veľa času, celý tento kopec by ste vlastne dokázali postupne zrovnať pohybom jedinej holej dlane.
Keď sme sa nasýtili pocitu bezprostrednej, monumentálnej blízkosti prírodného divu, zistili sme, že priamo v stene sa pradávny podmorský život hľadá ťažko. Za úspešným nájdením fosílií je potrebné zísť celkom dole, na dno lomu, ďalej od samotnej steny. A uvedomiť si, že skameneliny sa tu vôbec nepodobajú na to, čo sme si predstavovali. Žiadne reliéfy kostričiek, veľké ako dlaň či nebodaj aj väčšie, aké sme si pamätali z dokumentárnych filmov a populárno-náučných kníh.
Skutočnými nálezmi v Príbelciach sú malé čierne kamenné kúsky, ktoré si najprv sotva všimnete. Až po chvíli nám došlo, že práve niekoľkomilimetrové „kamienky“ sú to, čo hľadáme. Ich výrazne tmavé zafarbenie a tvrdosť ich odlišujú od pieskového materiálu. Nájdete ich v ňom stovky až tisíce. Keď ich brškom prsta očistíte a pozorne prezriete, váš pohľad pomaly začne objavovať jemnučké zárezy a malé vzorky organických tvarov. Veru, žiadne veľrybie kosti, ale miniatúrne odtlačky maličkých lastúr. Ani žraločie zuby nie sú tými ostrými tesákmi z holywoodskej produkcie, ale skôr nepravidlene tvarovanými kúskami, veľkými ako nechet.
Napriek svojim malým rozmerom však dokážu vo vašej predstavivosti zahrať veľké predstavenia. Stačí si uvedomiť, že to, čo vám leží na dlani, sa kedysi veľmi dávno hýbalo, kŕmilo a vnímalo svoje okolie. V časoch, keď svet vo svojej súčasnej podobe bol ešte len nepredstaviteľne vzdialenou budúcnosťou našej planéty, do ktorej viedla nepredvídateľná cesta s miliónom zákrut evolúcie. Už pre tento vnemový a myšlienkový zážitok sa oplatí urobiť si výlet do pieskového sveta za Príbelcami.
Navyše, v bezprostrednej blízkosti môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesto: chránený areál vrchu Holica. Tam uvidíte vzácne lesostepné prírodné poločenstvá, o ktorých vám viac prezradia tabule náučného chodníka, ktorý vedie z Horných Príbeliec až k zaujímavému skalnému útvaru Kamenná žena.
Snáď sme vás naším článkom povzbudili k tomu, aby ste si pri vhodnej príležitosti našli svoju cestu sem. Ak sa vyberiete autom, do navigácie stačí zadať meno obce Príbelce. Alebo ju nájdite napríklad na novej moto- a automape VKÚ Slovensko na motocykli . Na objavovanie širokého okolia Príbeliec je ideálne pozrieť sa do turistickej mapy VKÚ číslo 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš. Tú síce momentálne nemáme na sklade a pracuje sa na jej aktualizácii.
Ako pri každom našom tipe na výlet, ani tentoraz nezabúdame pripomenúť, že sa v redakcii veľmi potešíme, ak nám zo svojho výletu pošlete pár riadkov s vašimi zážitkami a pridáte fotografie či video. Využite náš e-mail , messenger na facebooku, alebo správu na instagrame a určite to všetko radi zverejníme pre potešenie a inšpiráciu všetkých milovníkov turistiky.