Uprostred tichých lesov na východnom okraji Štiavnických vrchov vyrástla zo zeme magická kopa skál. Zem ju zo svojich horúcich sopečných hlbín vydala na svetlo sveta celé milióny rokov predtým, ako do týchto končín vkročila ľudská noha.
Prozaicky napísané, Krupinské bralce je skalnatý útvar. Široký asi štyridsať metrov a vysoký toľko, že cezeň nevidíte na druhú stranu. V samom strede ho tvoria vysoké pravidelné päťboké päťboké piliere z andezitu. Tony chladných skál, veľkých i menších, sa zrodili ako lávový prúd, ktorý vyvrel na povrch. Časom stuhol a vekmi sa rozpadol, ako keby to bol obrovský bochník čierneho vulkanického chleba, čo rozkrájal a nechal vyschnúť nejaký mýtický obor. Najvyššie piliere merajú až šesť metrov a sú také mohutné, že na päťuholníkové ploché vrchy mnohých z nich sa pohodlne postavia dvaja dospelí ľudia.
Ktorýsi z našich predkov toto miesto pomenoval Štangarígeľ a tento nemecký znejúci názov sa dodnes používa. Nájdete ho v mapách aj na informačných tabuliach a smerovníkoch popri trasách, ktoré k tejto prírodnej pamiatke vedú. Najbližšie je to po značenom chodníku zo Žibritova, malej dedinky, vzdušnou čiarou len necelé štyri kilometre vzdialenej od Svätého Antona. Po zelenej značke kráčate južným smerom a z centra obce vám to potrvá asi pol hodiny. Samotný areál bralcov oficiálne patrí do katastra Krupiny, no keď z okresného mesta je to už trochu dlhšia túra. Z centra mesta skoro dve hodiny, pričom trasa vedie popri vodnej nádrži Bebrava. Terén pozvoľna stúpa, je však veľmi pohodlný, keďže značka tu v podstate kopíruje úzku lesnú asfaltku. Autom to po nej radšej neskúšajte, pretože vás zastaví spustená závora. No pre bicykle akéhokoľvek druhu je tento výlet ako stvorený.
Štangarígeľ sa z lesnej zeme dvíha niekoľko desiatok metrov od cesty, nemôžete ho však minúť, lebo začiatok prístupového chodníka má lávku cez prícestný jarok a pekný, výrazný žltý sĺtpik so smerovníkmi.
Keď po pár minútach lesným chodníkom prídete priamo k skalnatej hromade, hneď uvidíte, že si svoj status chráneného prírodného výtvoru vrchovato zaslúži. Monumantálne dielo prírody, porastené hustým, sýtozeleným machom. Čím dlohšie sa naň pozeráte, tým viac vás uchvacuje svojou akoby ledabolou stavbou. Snáď práve z tej rozmarnej pohádzanej nakopenosti všetkých tých veľkých i menších balvanov vyviera pocit čarovnosti. Alebo z toho, ako sú ich hranaté, tvrdé tvary obalené živým, mäkkým rastlinstvom? Ktovie, možno je v tom ešte niečo vnútornejšie a mystickejšie. Veď keď budete pozorne a zblízka hľadať, objavíte známu záhadu tohto miesta, a to v podobe nenápadných rýh na stranách jedného z najvyšších pilierov. Traduje sa vysvetlenie, že by mohlo ísť o znaky akéhosi pradávneho písma. Nikto však nevie, akého. Niektorí v ňom vidia slovanskú verziu starokeltského písma. Faktom je, že nikde inde sa zatiaľ nenašlo. O znakoch na Štangarígli však vedia odborníci už stodvadsať rokov, pretože ich vo svojom podrobnom opise tohto jedinečného miesta už v roku 1900 opísal Andrej Kmeť . Mimochodom, tento známy slovenský kňaz a vedec, ktorý sa počas svojho života venoval archeológii, geológii, mineralógii, paleontológii, ale napríklad aj botanike a etnografii, sa narodil práve v Štiavnických vrchoch – iba na ich druhej strane, v Bezenici.
S dohadovaný slovansko-keltským písmom či bez neho, Krupinské bralce sú oboje, krásne neobyčajné aj neobyčajne krásne. A veľmi cenné, preto boli v roku 1975 vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany, patriacu do správy chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je príjemné vidieť tiež to, ako je tu postarané o návštevníkov. Či už niekoľkokrát spomenutým dobrým značením, ale aj peknou informačnou tabuľou a udržiavaným sedením. Popri vychutnávaní si dúškov prineseného čaju alebo kávy a chutného proviantu si teda môžete aj pohľad na úžasné sochárske dielo Zeme vychutnávať naozaj pohodlne. V peknom počasí ho takmer až filmovo osvetľujú lúče slnka a pohrávajú sa s jeho tieňmi, za šumiacich zvukov tichej symfónie korún stromov.
Ak by vám po tomto zážitku zostal čas a platilo by staré-známe „s jedlom rastie chuť“, v širšom okolí Krupinských bralcov nájdete aj mnohé ďalšie zaujímavé veci. Prírodné, ale i krásne ľudské diela. Napokon, ste v Štiavnických vrchoch, kde o ne veru nie je núdza. Inšpiráciu na putovanie k prírodným unikátom ľahko dostanete napríklad na tejto stránke správy CHKO. My tu ešte môžeme napísať aspoň to, že v spomínanom Žibritove doslova stojí za obzretie evanjelický kostol s nádhernou vežou, alebo stará bašta, ktorá je zároveň zvonicou. Mimochodom, ak poznáte starý film z 50-tych rokov Dáždnik svätého Petra, tak vedzte, že niektoré scény sa natáčali práve v tejto dedine.
Na záver, sanozrejme, nemôžu chýbať navigačné informácie: GPS súradnice Krupinských bralcov sú 48.37642, 18.98976, a ak vo vašom batohu nemôže chýbať papierová mapa, tak na tento výlet sa vám určite hodí turistická mapa VKÚ číslo 138 Štiavnické vrchy.
V redakcii VKÚ sa budeme tešiť, že keď si naplno vychutnáte pravekú sopečnú krásu uprostred štiavnických lesov, nezabudnete nám o svojom zážitku napísať. Využite náš e-mail , messenger na facebooku, alebo správu na instagrame a určite nezabudnite pridať fotografie – všetko veľmi radi uverejníme pre potešenie a inšpiráciu všetkých milovníkov turistiky