Jarné počasie, ktoré momentálne vládne vonku, je ideálne pre mnohých turistov, a vylákalo aj nás. Za cieľ našej cesty sme si zvolili Havraniu skalu v Súľovských vrchoch. Havrania skala je štvrtým najvyšším vrchom v Súľovských skalách. Môžete sa na ňu vybrať z rôznych okolitých dedín, ktorými sú Kostolec, Vrchteplá alebo Plevník.
My sme si ako náš štartovací bod vybrali bývale družstvo vo Vrchteplej, kde parkujeme auto a vydávame sa na druhú stranu cesty, kde je v lese vysľapaný chodníček. Cesta na Havraniu skalu nie je značená, preto hľadáme vychodené cestičky lesným porastom. Úvod výstupu je veľmi prudký, aleuž po pätnástich minútach strmého výšľapu priamo hore sa objavujú skalné bralá, ponúkajúce nám naše prvé dnešné dychberúce výhľady na Manínsku tiesňavu a jej dominanty Veľký a Malý Manín.
Po náročnom úvode sa dostávame na hrebeň a tam už je stúpanie príjemnejšie. Keďže prevažnú časť túry ide o hrebeňovku, nie je veľmi kde zablúdiť. Stačí sa držať vrcholového chodníka, ktorý je na hrebeni spoľahlivo prešliapaný. Hrebeň sa vinie skalnatým prostredím bez stromov a iba občas vstupuje do lesa. Po takmer hodine a pol prichádzame k drevenej tabuľke, označujúcej vrchol Havranej skaly. Krásne jarné počasie s jasnou oblohou a takmer neobmedzenou viditeľnosťou nás obdarúváva výhľadom na Malú Fatru, Javorníky, Strážovské vrchy, aj samotné Súľovské skaly. Priamo na vrchole nachádzame aj ohnisko s lavičkami na pohodlné opekanie. Kvôli suchu by to však teraz mohlo byť zbytočne rizikové a nechávame tento luxus na inokedy.
Ako zostupovú cestu si volíme menej výrazný chodník, smerujúci naspäť do dedinky Vrchteplá. Začína sa ako zreteľne vychodený, takže ani tentoraz nám chýbajúce značkovanie nechýba. Oči sa nám môžu pásť na ďalších krásnych výhľadoch na Súľovské skaly, čo sú odtiaľto ako na dlani, aj hrebeň Malej Fatry, ukazujúci sa v celej svojej nádhere od Malého Rozsutca až po Kľak. Naša trasa sa potom začína križovať s mnohými lesnými cestami, prevažne zvažnicami. Smer svojich krokov si volíme viac-menej intuitívne až do bodu, kde natrafíme na červenú turistickú značku. Tá nás potom už spoľahlivo a v pomerne dobrom teréne, využívanom často cykloturistami, dovedie z Vrchteplej do Súľova.
Asi po štvrťhodinke sa bez ťažkostí ocitáme na asfaltovej ceste vo Vrchteplej. Tu si všímame tabule náučného chodníka, informujúceho o bojoch v obci počas Slovenského národného povstania. V dedine je aj Pomník padlým a Pamätná izba SNP, ktorá o udalostiach Povstania prezrádza viac. Z dobre známych karanténnych dôvodov je teraz zatvorená, ale sme si istí, že keď sa okolnosti zmenia, opäť sa sem vydáme a pozrieme sa aj k Pomníku padlým.
Naša túra sa pomaly blíži ku koncu. Kráčame dole celou dedinou smerom do Kostolca a pomaly prichádzame k nášmu čakajúcemu autu. Celkovo sme za tri hodinky prešli 6,2 km, no veľa z tohto času patrilo fotografovaniu všetkých tých výhľadov a panorám. Môžeme teda povedať, že turistom s bežnou zdatnosťou a menšou záľubou v zachytávaní obrázkov by prejdenie tejto trasy trvalo o dosť kratšie. Ak vás okolie Vrchteplej zaujalo na potulky po okolí vám poslúží mapa TM 157 Suľovské vrchy.
My vo VKÚ dúfame, že sme vás týmto článkom potešili, ale hlavne inšpirovali – a skôr či neskôr si aj vy vychutnáte naozaj príjemnú túru na Havraniu skalu v Súľovských vrchoch. Budeme veľmi radi, ak nám o svojom výlete napíšete a pošlete fotky či video, ktoré radi zverejníme pre všetkých ostatných milovníkov slovenskej krajiny, prírody aj histórie. Využite náš e-mail , messenger na facebooku, alebo správu na instagrame.