Už pri návšteve výhľadového Belanovského vrchu v článku, sa nám zapáčili bukovými lesmi pokryté strmé svahy Ľadonhory. Vedie tu traverzujúca lesná cesta, ktorú lemuje žltá turistická značka, a tak sme čakali na vhodnú príležitosť, kedy sem prísť.
V nedeľu bola predpoveď dažďa, ale to nás neodradilo. Tento rok je bohatý na prehánky, a tak sme sa vybavili do dažďa. Keďže pôjdeme po lesnej ceste, a nie lúkami s vysokou trávou, dážď by nám nemal vadiť. Pre presun do Poviny využívame auto. Vchádzame do bočnej dolinky, na konci ktorej je osada Sidorovci. Asi v polovici dolinky nechávame pri ceste zaparkované auto. Dažde, na ktoré bol tohtoročný máj v tejto oblasti naozaj bohatý, umožnili, že všetko po oteplení rýchlo vyrašilo a dobieha zameškané. Keďže sme vo vyšších polohách, nachádzame pri obydliach ružové jablone ešte v plnom kvete. Tak sme tu v správny čas. V tráve pribudli belasé nezábudky a popri potoku práve kvitne žlté záružlie. Zaujímavosťou je, že žltá značka kedysi viedla dolinou Sidorovského potoka, ale teraz ide vyššie položenou lesnou cestou.
Až do Sidorovcov nás vedie asfaltová cesta. Potom sa končí a pokračujeme po spevnenej ceste. Povyše od kríža, kde sa cesta rozdvojuje, ideme doprava. Míňame posledné chalúpky. Cestu križuje zamknutá rampa, ktorú podchádzame. Prejde pár okamžikov a predbiehajú nás cyklisti. Na okolitých svahoch sú lesy čiastočne vyťažené, pozeráme smerom ku traverzu Ľadonhory. Za špicatou zákrutou, keď sa stáčame na juh, sa ukazuje pohľad nielen do Povinskej doliny, ale aj smerom na Tábor nad Kysuckým Novým Mestom, ktorý prezrádza aj rozhľadňa. Vľavo od neho je Žiar. V svahoch vidíme aj lesnú cestu, ktorá sa hojne využíva na bicyklovanie pod Tábor. Prechádzame popri chalupách – majú oplotené pozemky, kde sú aj ovocné stromy. Obzeráme si ich iba zdiaľky. Uhýbame sa cyklistom, ktorí sa vracajú naspäť. V zjazde sa mihnú okolo nás a potom sme opäť sami. Prichádzame sedla ku krížu, kde od Kysuckého Novéme Mesta prichádza modrá turistická značka.
Sme vo výške takmer 600 metrov nad morom. Tu začína žltá turistická značka. Je tu lavička, a keďže sa blíži obed, tak dcérka loví v batohu niečo pod zub. Potom pokračujeme ďalej v miernom stúpaní. Na krátkom úseku ide modrá a žltá spoločne. Prichádzame na lúčku, kde sa modrá značka odpája doprava. Naša lesná cesta je pekná, široká, nie sú tu žiadne výmole, a tak sa tu dobre ide aj na bicykli. Na viacerých miestach pretínajú cestu odvodňovacie kanále, ktoré sú prečistené. Listnaté stromy začínajú prevažovať, majú sviežu zelenú farbu. Prevaha listnáčov je špecifická práve pre Steny a Ľadonhoru. A preto, ak máte radi listnaté stromy, treba prísť práve sem. Chodníček sa kľukatí a pred nami sa otvárajú ďalšie zalesnené svahy. Prichádzame ku bohatému prameňu, ktorý zurčí na pravej strane cesty. Sú tu zvyšky starej rampy. Čiastočne sa ukazuje pohľad na kopčeky povinskej doliny.
Aj tu chodníček lemujú nezábudky. Svahy nad nami, ako aj tie, ktoré klesajú doľava do doliny, sú poriadne strmé. Je tu pokoj, kľud, nikde nikoho. Nevieme sa nabažiť sviežej zelenej farby. Prechádzame ešte niekoľko kľukatiacich sa zákrut. Potom začína smokliť. Dážď sme očakávali. Sme radi, sme sa nám podarilo hodný kus prejsť bez dažďa. Otáčame sa na spiatočnú cestu. Kedy sme pokračovali ďalej, po žltej značke by sme ešte mierne stúpali približne až do miesta, kde je na modrej značke vyššie položené sedlo pod Ľadonhorou. Potom lesná cesta mierne klesá ku Skríželnému. Posledný úsek pred Skríželným je opäť do kopca a na bicykloch sa to tu väčšinou tlačí – záleží od toho, aké máte prevody na bicykli. Zo Skríželnéhoje možné po zelenej značke klesnúť buď ku povinskej osade Tatárovci alebo sa stočiť na východ a zísť do susediacej Vadičovskej doliny do osady Kubaščíkovci. Tu môžete počkať na autobusový spoj. Trasa žltej značky je v zime využívaná aj bežkármi.
O zimnom prechode hrebeňom Stien a Ľadonhory po modrej značke sadočítate v článku tu. . A na záver ešte jeden zaujímavý tip – vo Vadičovskej doline sa asi dva kilometre ďalej východným smerom na modrej značke pri Vadičovskom potoku nachádza včelnica Kašička. Je po ľavej strane na malej lúčke. Sú tu včelíny, náučné tabule popisujúce život včiel, nechýba ani prístrešok pre turistov, či drevené stojany na bicykle. Sú tu aj vytesané rôzne námety. Zhora z lúčky sa ukáže pohľad na Ľadonhoru.
Miesta, ktorými sme prešli, môžete navštíviť v každom ročnom období. V horúcom lete (dúfam, že bude horúce aj tento rok) tu pod korunami stromov nájdete neoceniteľný chládok. Nezabudnite si so sebou zobrať mapu. Túto časť Kysuckej vrchoviny nájdete na mape TM 110 Malá Fatra – Vrátna.