Vedeli ste, že obec Zázrivá sa skladá celkovo až z 11 dolín? Ich názvy sú Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá a Ústredie. Na prelome novembra a decembra sme zavítali do časti Havrania za jednou peknou zázrivskou zvoničkou.

Autom prichádzame od Terchovej, schádzame do údolia, kde je centrum Zázrivej. Prechádzame cez časť Ústredie. Za ním je odbočka najprv do časti Končitá, ktorej dominuje vrch rovnakého mena. Pár metrov od tejto odbočky doľava odbočuje asfaltová cesta do Havranej. Tu je dominantný Havranský vrch s výškou 970 metrov nad morom.  Ten sa nám ukazuje v celej svojej kráse po ľavej strane cesty, obdivujeme aj jeho skalnaté časti. Úzku dolinu po pravej strane uzatvára vrch Kozinec. Na jeho severných svahoch je z druhej strany je aj známe lyžiarske stredisko. Potom sa dolina viac otvára a objavujú sa usadlosti Havranej. Až sem zachádza miestny autobus. Niektoré domy sú moderné, niektoré si zachovali pôvodný ráz – sú drevené s malými okienkami, aby neunikalo cez okná veľa tepla. Pri miestnom obchode parkujeme auto.

Na dvore neďaleko sa práve koná zabíjačka, je tu poriadne veselo. Doľava do svahu vychádza stará panelová cesta, kadiaľ vedie aj žltá turistická značka. Práve po nej sa vydávame do kopca. Kdesi by sa tu mala nachádzať pekná zázrivská zvonička, tak dúfame, že ju nájdeme. Po ceste práve schádza pár – pýtame sa ich, či nevideli niekde zvoničku, ale dostávame zápornú odpoveď, nie sú odtiaľto a žiadnu zvoničku si nevšimli. Nevadí, bude to viac objavné. Cesta stúpa celkom strmo. A stačí vyjsť pár metrov a ukazujú sa prvé výhľady na kopce, ktoré lemujú územie Zázrivej z juhu. Sú to štíty Malej Fatry, ktoré sa práve odtiaľto ukazujú v úplne inom pohľade ako ich môžete pozorovať na hlavnom malofatranskom hrebeni. Zľava je to najprv rozložitý Stoh, vpravo od neho je rozoklaný špicatý Veľký Rozsutec a trojicu uzatvára jeho menší brat Malý Rozsutec.

Je to úžasná panoráma, ktorú som často krát vídavala na fotografiách z toho regiónu. Pohľad v tvare písmena V dotvárajú spomínané kopce Kozinec a Havranský vrch. Pokukujeme na cestu pred nami, či kdesi neuvidíme zvoničku. Ale zatiaľ nič. Panelovú cestu nechávame za nami a stúpame ďalej cez lúky okolo modernejších  domov. Áno, úplne rozumiem tomu, prečo stoja tu vo svahu, Určite aj kvôli výhľadom zo svojich okien. Tu, na miestach vyššie položených nad dolinou dlhšie svieti slnko a je tu viac svetla. Lúky a pasienky, ktoré sú tu všade prítomné, dali tejto krajine osobitý ráz, pre ktorý sa nám to tu veľmi páči. Po ľavej strane za Havranským vrchom pozorujeme roztrúsené drevenice v strmých svahoch. Aj oproti, pod hrebeňom vedúcim od Kozinca smerom na východ, sú lúky s drevenicami. Ak sa pozriem ešte vyššie, pohľad uzatvára hradba lesa, z ktorej trčí neprehliadnuteľné guľatá meteostanica na Kubínskej holi.

Lúky sú chvíľami dosť podmáčané, vidieť, že sa tu pasie. Postupne vychádzame až ku hotelu Havrania. A tu, zrazu, po pravej strane, neďaleko asfaltovej cesty, ktorá vedie ku hotelu, si všímame našu hľadanú zvonicu. Sme radi, že tu stále stojí.  Naše kroky vedú ku zvoničke, ktorú si fotím asi zo všetkých svetových strán. Jej drevenú striešku s krížom ešte zdobí sneh, ktorý nadránom napadol po prudkom ochladení. V mrazivých teplotách a počasí bez slnka sa nestihol roztopiť. Aj teraz vo vzduchu poletujú malé vločky snehu. Najviac sa mi páči zvonička s panorámou spomínaných troch fatranských kopcov. Žltá turistická značka od hotela pokračuje vyššie až na hrebeň na pomedzie zázrivského chotára a chotára Oravskej Lesnej – do sedla Hoľa, ktoré je vo výške 1086 metrov. Zo sedla sa schádza na oravskú stranu do časti Flajšová, ktorá patrí ku Oravskej Lesnej.

Do sedla Hoľa vedie z Havranej aj dlhšia cyklistická trasa, časť trasy je žltou turistickou značkou spoločná. Určite to sem prídeme preskúmať pešo, či  na bicykli. Ku zázrivskej zvoničke sa vydávame aj autom, na druhý deň – v peknom slnečnom bezveternom počasí. Chceme vyskúšať prístupovú cestu ku hotelu Havrania. Odbočka je vyznačená dobre, na malom úseku sa prechádza hustým ihličnatým lesom. Tu sa svahy po ľavej strane cesty zvažujú pomerne prudko dolu a cesta je tu úzka – prejde po nej veru iba jedno auto, dve autá sa tu vedia obísť asi iba na dvoch širších miestach. Najlepšie je vystihnúť ten správny čas, aby ste tu v protismere žiadne auto nestretli. Aj deťom sa zvonička a výhľady páčia.

Zázrivský región ponúka nevšedné prírodné zákutia a peknú oravskú prírodu. Aj o tom nás presvedčilo okolie doliny Havrania, ktoré ponúka neopozerané panorámy na malofatranských krásavcov a nezvyčajnú zvoničku. Pri potulkách týmito miestami Vás môže sprevádzať napríklad maľovaná cyklomapal. Krásy Oravy si môžete vychutnávať aj v teple domova listovaním v knižke Čarovná Orava z edície Čarovné Slovensko.