Rozhľadňa na Tlstej hore nad Púchovskou dolinou v Chránenej oblasti Bielych Karpát nás lákala už dávno. Jar je v plnom rozpuku, a tak sa vydávame práve sem. Naším východiskovým bodom je dedinka Dohňany.
V Dohňanoch nám poradili, že nemusíme parkovať pri obecnom úrade, ale že sa dá ísť autom ešte vyššie až do Lazov. Napokon parkujeme pri náučnej tabuli, kde sa otáča autobus. Pešo vychádzame po asfaltovej ceste ku osade Lazy. Lúky popri ceste sú šťavnato zelené, aké vedia byť iba na jar. Ovocné stromy sú zakvitnuté. Je tu ako v rozprávke – veď je najkrajšia časť roka. Pani sa nemýlila, v časti Lazy je malé parkovisko pre návštevníkov rozhľadne, ale až sem ísť autom – na to nevidíme dôvod – chceme sa dnes prejsť. Vľavo sú ďalšie ovocné sady – tými sú Biele Karpaty povestné. Prechádzame okolo domčeka na Magaške, nad ním sú ešte ďalšie usadlosti. My ideme doľava ku prameňu, ktorý je pod koreňom stromu. Je tu ďalšia tabuľa náučného chodníka, sú tu spomenuté ďalšie rozhľadne v Javorníkoch – Kamenité, Stratenec, Zákopčie. Tu máme možnosť sa rozhodnúť, či pôjdeme kratšou priamou trasou ku rozhľadni alebo po dlhšom náučnom chodníku Tri skaly. Rozhodujeme sa pre kratšiu trasu, aby sme boli hore čo najskôr. Po pravej strane míňame ešte jednu usadlosť, a potom stúpame lesom. Stretávame tu ďalších turistov. Ku rozhľadni nás vedú malé obrázky rozhľadne, ktoré sú pripevnené na stromoch. S orientáciou nie je problém.
Potom vychádzame k lesa na lúku. Už sme príliš pod rozhľadňou, z týchto miest ju nevidieť. Chvíľu si tu hádžeme lietajúci tanier. Potom prechádzame priamo cez lúku ku lesu, ktorý nás doprevádza až na hrebeň. Z lúk sú pekné výhľady, dolu zbadáme aj žlté repkové polia, ktoré tu práve kvitnú. Tento rok všetko kvitne skôr, je naozaj teplo. Lúka je vhodné miesto na posedenie, či piknik. Les je spočiatku bukový, vo vyšších častiach sa objavujú ihličnany. Nejakí turisti už schádzajú zhora. Nás čaká záverečný šťavnatý stupáčik. Nie je dlhý, a tak ho zvládame. Prichádzame na hrebeň. Sprava prichádza zo 4.6 kilometra vzdialených Dohňan zelené Cčko, sme už vo výške 638 metrov nad morom. Naľavo zbadáme aj rozhľadňu, za pár minút sme pri nej. Rozhľadňa je z dreva, má aj drevené zábradlia, pôsobí masívnym dojmom. Je vysoká 21.5 metra a stojí tu od roku 2009. Pri rozhľadni poriadne fúka, hoci je to teplý vietor, dávame si tričká s dlhým rukávom. Po schodoch v strednej časti vychádzame cez niekoľko poschodí. Smerom ku vrchu sa rozhľadňa mierne zužuje. Na najvyššom piatom poschodí sú na zábradlí upevnené tabule, ktoré podrobne popisujú široké výhľady. Tie nás milo prekvapili, tých pár metrov vo výhľade urobilo veľa. Vršatecké bradlá, Vápeč, Strážov, Kľak, Maníny. Martinské hole, Veľký Javorník, či Stratenec – to sú vymenované iba niektoré kopčeky, ktoré zhora zhliadnete. Malá Fatra je už schovaná v opare.
Napravo sú Dohňany, naľavo od hrebeňa je dedinka Zubák. Kým obdivujeme výhľady, až ku rozhľadni prichádzajú džípy. Výhľady si sem prídeme pozrieť aj niekedy na jeseň, aby sme videli aj tie kopčeky, ktoré zostali teraz skryté. Od rozhľadne sa vydávame po náučnom chodníku Tri skaly, najprv po hrebeni Tlstej hory. Výhodou je, že v tomto smere máme slnko za nami, a nesvieti nám do tvárí. Krky nám chránia šiltovky. Stretávame ďalších turistov. Z chodníčka v spätnom pohľade vidno siluetu rozhľadne. Naša výška sa nemení, neskôr schádzame ku rázcestníku, kde sa doľava odbočuje do dedinky Zubák a doprava ku Čertovej skale. Zo skál výhľad nie je, čítame si text na náučných tabuliach. Vraj sa tu stretávali čerti – preto ten názov. Všímame si aj šípku chodníčka, ktorý vedie lesom okolo skaly, spomína ho aj náučná tabuľa. Od skaly chodníkom schádzame. Sú tu miesta, kde sa ťaží, Ciest pribúda, rozmýšľame, kadiaľ máme ísť ďalej. Smerujeme doprava, že to bolo správne nám potvrdzuje zakrátko značka náučného chodníka.
Vychádzame z lesa a prichádzame ku lúke, ktorá je doslova posiata žltými púpavami, sú tu aj posedy. A je tu aj zelené Céčko. To nás zmýli, a na lúke odbočujeme po ňom doľava, namiesto doprava cez lúku. Po pár minútach, keď sa nám otvorí výhľad na dedinky, zisťujeme náš omyl. Miestny v džípe, ktorý práve vychádza zdola, nás nasmeruje správne. Nuž, na lúke by mohol byť aj smerovník pre tých, ktorí sa vracajú do časti Lazy. Treba ísť tak, aby ste mali hrebeň Tlstej hory po pravej strane. Že sme trafili už správne nám potvrdzujú domčeky. Zakrátko prichádzame ku prameňu, kde sme ráno vychádzali. Kruh sa uzatvára. Na tom poslednom úseku, kde sme vyšli z lesa, sme žiadnu značku náučného chodníka nevideli, až teraz pri prameni – to je trochu málo. Chata na Magaške je otvorená, pod slnečníkom sa usádzame na lavičky. Deti ochutnávajú nanuky, ja si dávam čapované pivo. Cítime sa tu veľmi príjemne. Domáci nám potvrdzuje, že chodník nie je dobre označený. Priamo spod slnečníka vidíme briežok s krížom, kde nás mál ešte doviezť náučný chodník.
Nevadí, vyjdeme si tam inokedy. Domov sa nám ani trochu nechce. Cestou ku autu popri potôčku obdivujeme žlté rozkvitnuté záružlie. Je tu vskutku nádherne. Ku rozhľadni smerujú aj teraz v neskoršie popoludnie turisti.
Púchovská rozhľadňa, ak sa sem vydáte aj Vy, sa Vám určite zapáči. Pre cyklistov je to výzva, ktorá sa s krátkymi úsekmi tlačenia bicykla v najstrmších častiach, dá určite zvládnuť.
