Bystrickú dolinu som v článkoch spomínala viackrát. V zime, keď je dostatok prírodného snehu, je to ideálne miesto pre prevetranie kondície na bežkách, či už v smere hore dolinou, alebo v opačnom, keď sa pri dobrých snehových podmienkach môžete kontinuálne viezť na bežkách dolu len s občasným pichnutím palíc. Tentokrát by som Vás rada zaviedla do jej bočnej doliny, ktorou preteká Fojtov potok. Hlbšie v doline bol pekne zrekonštruovaný prameň Hladová voda, ku ktorému vedie miestny náučný chodník. Je to ideálne miesto na prechádzku pre všetky vekové kategórie. Budeme sa pohybovať vo východnej časti Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Prichádzame do Zborova nad Bystricou ku miestnemu kostolu , ktorý je známy vitrážami Vincenta Hložníka. Je práve čas nedeľnej omše, keď vchádzame do doliny Fojtovho potoka. Už na druhej strane cesty nás víta náučná tabuľa. Pokračujeme severovýchodným smerom popri potoku. Hľadáme značku náučného chodníka, napokon si ju všímame na pilieri jedného z mostíka ponad potok. Takých je nad potokom viacero, keďže prechádzame najprv obývanou oblasťou. Postupne nechávame príbytky za sebou. Ráno nasnežilo, a tak ani veľmi nevnímame, že stúpame po asfaltovej ceste. Na viacerých miestach prechádzajú krížom cez cestu odvodňovacie kanále, postavené tak, aby sa voda rýchlo odvádzala preč a neničila cestu.
Na jednom z miest, kde je ďalšia náučná tabuľa s miestom na posedenie, vytvára potok pekné meandre – sme príjemne prekvapení. Teraz je všetko pokryté bielym snehom. Pokračujeme vyššie dolinou, kde tu sa objavujú chatky, niektoré majú vonkajšie prístrešky na posedenie, či opekanie. V minulosti to boli tzv. cholvarky, teraz sú prestavané. Pri malej drevenej kaplnke je vľavo od cesty pri potoku postavený malý mlynček – atrakcia pre deti. Na miestach, kde sú aj iné odbočky, je umiestnená šípka, a tak je nám vždy zrejmé, ako máme postupovať. Napokon asi po 45 minútach aj náš chodník odbočuje doľava do lesa a pokračuje na krátkom úseku trochu strmšie. Vľavo nad stúpajúcou cestou je náučná tabuľa so stolíkom, ale sem nezachádzame. Na časti okolitých svahov vidíme vyrastať malé ihličnaté stromčeky. Prichádzame ku miestu, kde sa spájajú dve časti potoka. Šípka na strome na druhom brehu nás navádza pokračovať stredom medzi hustejšími stromami. Tak sa hodí, že máme na nohách nepremokavé topánky. Prejdeme cez potok, ideme pomedzi stromy. Už nenachádzame žiadne stopy v snehu, a tak cestu prešlapávame. Vychádzame z malej húštinky, potok máme po ľavej strane a pred nami sa zjavuje prameň. Je pekne upravený, s kamenným oblúkom, pod ktorým leží hlava draka. A rúrka, kadiaľ vyteká z prameňa liečivá voda, ide drakovi rovno z papule. Prameň má vysoký obsah vápnika, lítia, chrómu a bóru a má hojivé a protizápalové účinky. Kúsok vľavo je malá kaplnka a sneh pokrýva miesto na opekanie. Vpravo na svahu hore ja posledná náučná tabuľa. Stojíme pri prameni, robíme si fotky, a potom vychádzame na briežok – aj tu je lavica na posedenie. Dohora vidíme pokračovať cestu, ale je riadne blatistá, ílovitá. Kocháme sa pohľadom ku prameňu. Páči sa nám zimná rozprávka, ktorú umocnil ráno napadaný sneh, ktorý pokrýva konáre stromov. Zahrievame sa čajom, a potom sa otáčame naspäť. Pomaly schádzame dolu. Vychutnávame si samotu. Na pár miestach sa v snehu prebáram, ale našťastie iba krátko, potom ma sneh už drží. Návleky sme vyťahovať nemuseli a ani stúpacie železá. Prvého človeka stretávame až nižšie, keď sa vraciame ku ceste s chatkami. Pán potvrdzuje našu domnienku, že má tiež namierené ku prameňu.
O náučnom chodníku popri Fojtovom potoku sa dočítate napríklad na stránke obce. Na Web stránke sú vyobrazené všetky náučné tabule, tak, ako si ich môžete obzrieť a preštudovať aj pri prechádzke. Je tu uvedená vzdialenosť ku prameňu 2,5 km a čas 1h 50 minút – toto je čas skôr pre rodiny s malými deťmi. My sme ku prameňu rezkou chôdzou aj so zastávkami na fotenie prišli za hodinu. Dolina patrí medzi lokality s výskytom mnohých zákonom chránených rastlín, ako napríklad horec luskačovitý, vstavačovec májový, či obyčajný. Aby sme si ich mohli obzrieť, vrátime sa sem určite aj na jar alebo v lete, a turistiku spojíme aj s opekačkou v prírode, ktorú majú radi najmä deti. Ak si chcete pozrieť inú vyššie položenú lokalitu, kde sa nachádzajú pôvodné zachované cholvarky, odporúčam Vám navštíviť Brýzgalky v Kysuckých Beskydoch. Inšpiráciu môžete nabrať v článku.
Vidíme sa na Kysuciach…