Nádherné tohtoročné babie leto sme sa snažili využiť naplno. Pozývam Vás na putovanie ďalšími krásňanskými osadami situovanými za riekou Kysuca v pohorí Javorníkov smerom ku Vojtovmu vrchu.

Začíname za železničným priecestím neďaleko od železničnej stanice Krásno nad Kysucou. Hneď nás vítajú miestne smerovníky náučného chodníka. Najprv ideme po žltom chodníku, ktorý vedie do osád Sýkorovci a Macurovci. Stúpame do strmého briežka a rýchlo naberáme výškové metre. Pekne vidíme aj na druhú stranu doliny, kde je pod Kykulou učupená ďalšia osada Jankovci alebo U Jantov. Stromy popri ceste začínajú naberať jesenné farby. Dostávame sa na lúky. Ku osadám treba z lúk odbočiť, ale my zostávame na lúkach a smerujeme ďalej do neďalekého lúčneho sedielka.

V sedielku žltú značku strieda červená, ktorá by nás mala vyviesť už strmším terénom až pod Vojtov vrch. Do rázcestia Vojtov vrch je to odtiaľto asi hodina pešej chôdze. My ideme s deťmi, tak ideme o niečo pomalšie. Aj zo sedielka je pekný výhľad. Čo nás zaujme je Vreteň, ktorý vystupuje z hmiel, tie ešte aj teraz dopoludnia vládnu v údolí. Začíname stúpať po strmšom chodníku, našťastie je sucho a nie je blato. Ako naberáme výšku, začínajú sa ukazovať kopčeky Malej Fatry. Neskôr sa vnárame do listnatého lesa. V lese skúšame nájsť aj hríby, ale nemáme šťastie, nachádzame iba staré suchohríby.

 Prechádzame čistinkou, kde sú pekné výhľady na hrebeň nad Krásnom nad Kysucou smerom cez Hájnicu ku spomínanej rozhľadni na Hladkom vrchu. Za nimi sa ukazuje aj najvyššia Veľká Rača. Terén sa postupne zmierňuje a vychádzame z lesa na lúky, kde sú roztrúsené ihličnaté stromy. Náučný chodník nás vedie viac vpravo a prichádzame na miesto, kde prichádza aj klasická turistická zelená značka zo smeru Vojty. Odtiaľto smerujeme na Vojtov vrch. Obchádzame zopár chalúp a prichádzame na lúku. Zdola z doliny fúka chladnejší vietor, a tak sa hodí aj teplý čaj z termosky s bazovým sirupom a na začiatku sa aj trochu priobliekame – veď chrbty máme po zložení batohov spotené.

Obzeráme výhľady. Je úplne jasno, bezoblačno, a tak je pred nami Malá Fatra ako na dlani aj s Kysuckou vrchovinou. Pre spiatočnú cestu sa rozhodujeme ísť cez ďalšie krásňanské osady, kde sme ešte neboli. Najprv sa vraciame naspäť po zelenej značke a po nej schádzame nižšie smerom na Vojty. Stretávame aj niekoľkých cyklistov, niektorí majú elektrobicykle. Potom odbočujeme náučným chodníkom smerom do osady U Grapov, kde by sme mali byť asi za 30 minút. Ideme najprv po vrstevnici, neskôr mierne klesáme. Na krátkom úseku je les poznačený ťažbou. Zakrátko prichádzame ku prvým chalupám osady U Grapov. Hneď skraja je pekná veľká chalúpka a za ňou sa ukazuje hrebeň, po ktorom sme stúpali na Vojtov vrch. Esíčkom, držiac sa stále modrej značky, odbočujeme doprava a dostávame sa na čiastočne kamenný chodník. Je tu ďalší smerovník – k osade U Jantov je to 30 minút.

Rovno pred nami trčí vpredu nad lúkami špicatý malofatranský Veľký Rozsutec a pokračujúci malofatranský hrebeň. Cesta je pomerne široká, využívajú ju aj cyklisti. Terén je tu vhodný pre horský bicykel alebo elektrobicykel. V osade U Jantov prechádzame okolo veľkej drevenice, nechýba náučná tabuľa. Domčeky patria chalupárom, trvalých osadníkov tu už nenájdete. Za domami je veľká lúka – o osade sa píše ako o osade s lúkou. A dozvedáme sa, že by práve tu, v tejto osade, mala byť vybudovaná nová rozhľadňa. Esíčkom schádzame nižšie, prechádzame aj okolo skratky, ktorá obchádza osadu U Jantov a smeruje rovno do osady U Grapov – možností je veľa. Nasleduje osada U Vlčov, ktorá je najstaršou obývanou osadou Krásna nad Kysucou.

Dočítali sme sa to z náučnej tabule pri kríži, ktorý má vyše 100 rokov. Keď prechádzame okolo, sedia tu tri babičky v družnom rozhovore. Dovolím si ich na okamžik vyrušiť, aby som si miesto odfotila. Potom schádzame po asfaltovej úzkej ceste, kde vedľa seba dve autá veru neprejdú, až dolu ku železničnej trati.

Krásňanské osady, ktoré sme prešli, sú situované v bočnej doline vedúcej ku Vojtovmu vrchu, či nižšej Kykuli v pohorí Javorníky. Niektoré sú učupené na kraji lesa, niektoré na pekných lúkach, každá osada je iná a niečím špecifická. Náučný chodník má bohatú sieť smerovníkov, a tak sa nemusíte obávať, že zablúdite. Uvádzané časy sú skôr pre rodiny s deťmi, trasy sa dajú prejsť aj za kratší čas. Nám sa tu veľmi páčilo a určite sa sem prídeme pozrieť napríklad aj v zime.