Minulý rok uplynulo 700 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Dlhé Pole, známej aj svojou históriou drotárstva, ktoré je od roku 2019 zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
My sme sem zavítali na turistiku za objavovaním nových miest. Trasu sme si vyberali tak, aby sme prechádzali aj osadami. Autom prechádzame od juhu cez Dlhé Pole. A verte tomu, táto obec a dolina, kde leží, je naozaj dlhá. Napokon prichádzame do časti Puckalovci. Tu parkujeme pri ceste na križovatke ciest. Vydávame sa po asfaltovom chodníku doprava. Chodník by nás mal zaviesť pod osadu Stolečné. Po pár minútach chôdze z asfaltovej cesty odbočujeme po lesnej ceste, orientujeme sa aj podľa stĺpov elektrického vedenia smerujúcim do osady. Máme pred sebou kratšie stúpanie. Míňame dolné chalúpky a potom vychádzame na lúky a pasienky. Stretávame domáceho, a tak sa pýtame, kadiaľ najlepšie pokračovať ku osade Mračkov, ktorú by sme tiež chceli navštíviť. Vraj máme ísť cez pasienky rovno hore. A tak sa aj vydávame. Z pasienkov vchádzame do lesíka a ideme po neznačenom chodníku, ktorý nás vedie doľava popri vŕšku Capová. Prehupujeme sa na druhú stranu hrebeňa. Napokon narážame na modrú turistickú značku, ktorá sem prichádza od Kazíckej Kýčery, ktorá je na hrebeni medzi Rudinskou a Dlhým Poľom.
Modrá značka nás v klesaní zakrátko privádza do sedla pod Grapou vo výške 800 metrov nad morom. Sedlo je miesto, odkiaľ sa ukazujú krásne širšie výhľady na hrebeň Javorníkov s vrchom Kamenité. Tu stojí rozhľadňa, menšia kaplnka a aj neprehliadnuteľný vysielač Orange. Pod Kamenitým je osada Vrchrieka. V diaľke vľavo vidíme špicatú Zarúbanú Kýčeru a ďalekohľadom objavujeme aj rozhľadňu na jej vrchu. Jeseň už naplno farbí svojimi krásnymi farbičkami. Kúsok vpravo je kríž s lavičkou a všímame si aj dielko galérie v Javorníkoch. Od turistického smerovníka klesá červená značka ku obydliam. Na jablonkách bez listov sa vynímajú červené jabĺčka. Je tu živo – je víkend s pekným počasím, a tak tu nechýbajú chalupári. V strede osady je zakrytá kruhová studňa, len treba otvoriť vstupné dvierka. Obďaleč vidíme aj naozaj staré chalúpky s plechovými strechami – isto majú veľa za sebou a na mnohé pamätajú. Pasienky v okolí sú terasovité – badateľná stopa po činnosti miestnych predkov. Niekde na pasienkoch vidíme rozvezené kopy hnoja. Všade tu sú ohradníky, a tak sme nimi trochu obmedzovaní. Sme v katastri kysuckej obce Dlhá nad Kysucou. Pokračujeme po červenej chvíľu na juh a potom sa stáčame na západ. Ešte krátko stúpame.
Z bezmenného vŕšku je ponad holé konáre stromov pekný spätný pohľad. Aj odtiaľto je zrejmé, že Mračkov je veľmi pekná lokalita, a tak sme veľmi radi, že sme sem zavítali. Prichádzame do lúčneho sedla Nad Vrchriekou, doľava sa ukazujú pohľady smerom ku Súľovským vrchom. Je tu ďalší smerovník – tu začína zelená turistická značka. Na chvíľku sa tu zastavujeme, zahrievame sa čajom z termosky. Potom začíname klesať dolu, po pravej strane nás vyprevádza už spomínaný hrebeň Kamenité. Chodník prechádza okolo niekoľkých usadlostí, strážne psy dávajú o sebe vedieť a bez ich hlasného brechotu sa veru okolím nedá prejsť. Nakrátko vchádzame na strmšom úseku do lesa. Vychádzame v časti Prípory. Sme prekvapení, je tu autobusová zastávka a zisťujeme, že až sem zachádza autobusová linka zo Žiliny. Od Prípor to nie je dlho pešo ku zaparkovanému autu, kde sa náš turistický okruh uzatvára. Na listnatých stromoch popri ceste ešte obdivujeme farebnú jeseň, ktorá má tento rok veru pekné farbičky a stále počasie, ktoré praje výletom do prírody.
Ďalším pekným tipom v blízkom okolí je rozhľadňa na Zarúbanej Kýčere, o ktorej sme písali v článku . Pre tých, ktorí majú radi spoznávanie miestnej kultúry, musím spomenúť aj Dom Jozefa Holánika – Bakeľa priamo v Dlhom Poli, ktorý obnovil vnuk miestneho chýrneho dlhopoľského drotára . Je to ďalšia možnosť, kde si prečítať o histórii drotárskeho umenia a vidieť na vlastné oči jedinečné výtvory, ktoré nikde inde nenájdete.