Po dlhšom čase vyrážame do Javorníkov v blízkosti Čadce – presnejšie do veľmi pekného okolia Zákopčia. Má byť teplý deň a vieme, že turistika v tejto časti Javorníkov je pomerne nenáročná, žiadne veľké kopce ani namáhavé prevýšenia nás tu nečakajú.
Cez Čadcu pokračujeme autom do Rakovej. Tu nepokračujeme do Turzovky, ale odbočujeme vľavo do Zákopčia – do osady U Holých. Až sem sa dostanete aj miestnym autobusom. Sme na mieste, v centre hneď povedľa cesty parkujeme a nachádzame aj vynovený turistický smerovník žltej značky. Sme vo výške 580 metrov nad morom.
Len zvoliť ten správny smer ku osade U Blažkovcov, za osadou sa potom napojíme na červenú hrebeňovú značku Javorníkov. Prechádzame bočnou uličkou ku krajným chalúpkam, a odtiaľto sa chodníček vinie do mierneho kopčeka. Ideme úzkym chodníčkom, ktorý je ledva badateľný v tráve. Ide tu aj spevnená cesta, kadiaľ vychádzajú na autách chalupári, ale my sa držíme turistickej značky. Ideme lúkami a aj krátkym zalesneným úsekom. Naberáme výškové metre. To, že je osada kdesi nad nami, prezrádzajú aj elektrické stĺpy. Pod osadou je na kraji chodníčka kríž pod stromom, to sú už chalúpky na dohľad. Z lúk sú prvé výhľady na javornícky hrebeň cez dolinu oproti –presnejšie na úsek pod Chotárnym kopcom a Črchľou. Je predĺžený prvý prázdninový víkend a je tu živo – všade sú domáci alebo chalupári. Pri chalúpkach sú upravené predzáhradky, domáci sa pred domami pri plotoch družne rozprávajú. A povedľa chodníčka, kde pomerne dlhú časť dňa svieti slnko, sú už zrelé lesné jahody. Usmievajú sa na nás, a tak ochutnávame. Sú sladučké, dobručké a krásne voňavé. Osadu nechávame za nami a vychádzame na lúky s pomerne vysokými trávami. Prichádzame ku smerovníku Blažková – sme vo výške 765 metrov nad morom. Tu sa môžete rozhodnúť, či ísť na Chotárny kopec vľavo alebo smerom ku osade Kvietkovci a ku Marťáckemu vrchu (uvádzaný aj ako Marťákovský), čo je naša voľba. Ideme do mierneho bezmenného kopčeka s výškou niečo nad 800 metrov, lúčneho, odkiaľ sú pekné spätné výhľady na časť hrebeňa – vidíme Blažkovcov na pozadí s Veľkou Račou, už spomínaný Chotárny kopec a pred nami v diaľke s rozhľadňou stojí Marťácky kopec a za ním Vrchrieka, ktorá je tiež sčasti lúčna. Kedysi tu bol poniže les, ale teraz je tu otvorený terén. Pod Marťáckym vrchom sú ukryté Petránky. Stáčame sa najprv na západ a za kopčekom potom viac na juh. Tento terén je vhodný aj pre horské bicykle a niekoľkých cyklistov tu aj stretávame, niektorí sa vezú, niektorí tlačia. Kocháme sa výhľadmi a ukazujú sa aj pohľady ku Malej Fatre. Otvára sa dolina za Ochodnicou, len škoda tých výrubov, z lesa tu nezostalo nič – krajina sa tu zmenila.
Malá Fatra je z kopčekov najviac v opare, aj s vrcholkami Kysuckej vrchoviny pred ňou. Príjemným terénom pokračujeme ďalej a vpravo obdivujeme aj kopčeky Moravsko-sliezskych Beskýd s Lysou Horou. Potom prichádzame ku kamennému krížu a lavičke nad osadou Kvietkovci – je tu tieň, a tak tu piknikujeme na deke. Ja schádzam po dobre viditeľnom chodníčku do osady. Aj tu je živo – počuť kosačky, aj chodníček do osady je vzorne pokosený. Osadu tvorí iba pár domov – oplotené chalúpky na bývanie a aj hospodárske budovy, na niektorých sú nové strechy. Prechádzam si osadou, ale nechcem rušiť domácich. Aj tak ma sprevádza hlasný štekot strážnych psov, takže pohybovať sa tu nepozorovane sa prakticky nedá. Fotím zákutia a potom si cez lúky mimo značky vychádzam ešte na menší kopček, odkiaľ je kruhový výhľad na všetky strany. Stretávam tu otca so synmi, ktorí sa tešia z ideálneho dňa na spoločnú turistiku a ešte na domácu grilovačku po výlete. Marťácky vrch už poznáme, a tak až ku nemu nezachádzame. Vraciam sa ku deke, osviežujem sa nealkom pivčom, a potom sa dávame na spiatočnú cestu. Je čas obeda, stretávame bežca kamaráta, ktorý využíva predobednú prestávku na beh od chalúp pod vzdialenejším Jakubovským vrchom. Na výhľadovom kopčeku stretávame rodinku s dieťaťom v turistickom nosiči. Pofukuje, a tak je príjemne, pribudli aj mráčiky na oblohe. Cez objektív s polarizačným filtrom sú pekné pohľady, a tak fotím a nahlas rozmýšľam, že aj na Chotárny kopec si vyjdeme odtiaľto – od smerovníka Blažková je to 30 minút chôdze. Nad smerovníkom na kraji lúk v tieni stromov vylihuje a oddychuje v tieni početné stádo dobytka.
Nachádzame bočný chodníček, a tak osadu vynechávame a na žltú značku sa napájame poniže kríža. Ku autíčku prichádzame pomerne rýchlo. Prejdená časť javorníckeho hrebeňa bola veľmi príjemná, nenáročná, ako stvorená aj pre tých najmenších, pre cyklistov, pre bežcov a v zime aj na bežky. Osady sú milým spestrením a stopou po ľudskej činnosti, ktorú prezrádzali aj medze, či pokosené lúky. Sme radi, že sme tu po niekoľkých rokoch opäť zavítali. Javorníky nás nesklamali.