Letné prázdniny sa chýlili ku koncu a povedali sme si, že využijeme vhodné meteorologické podmienky na návštevu Nízkych Tatier. Dlhý deň ponúkal možnosti na dlhší prechod, čo sme nakoniec aj zrealizovali. Ako lokalitu sme si zvolili Ďumbiersku časť Nízkych Tatier. Pôvodný plán pozostával z výstupu na Chopok, odkiaľ by sme po hrebeni cez Dereše a Poľanu pokračovali až na Kotliská. V tomto bode by sme odbočili na Skalku, ktorá by nás cez Žiarsku hoľu doviedla až dole ku pamätníku SNP v časti Črmné. Vzdialenostný odhad? 24 kilometrov a približne 1 300 výškových metrov.

Plány to boli viac než sľubné, avšak ako sa nám darilo? Samozrejme, ako obvykle sme si pomohli mapou od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. Dlhá história a nespočetné skúsenosti sú zárukou kvalitného kartografického diela v podobe mapy TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Práve vďaka podrobnej mierke 1 : 25 000 sme mali presný prehľad o tom ako a kadiaľ treba ísť, aby sa naše turistické plány vydarili. Najviac sme ocenili časy pri jednotlivých trasách, vďaka ktorým bolo plánovanie ešte jednoduchšie a presnejšie.

Dve autá sú vítaná pomoc

Tentokrát sme zvolili alternatívu jazdy na dvoch autách. Jedno sme nechali zaparkované  nad obcou Dolná Lehota v časti Črmné. Tým druhým sme prišli na Srdiečko, kde sme ho nechali odstavené na krytom parkovisku. Tu na seba dávame turistické oblečenie a začíname kráčať priamo hore. Vyberáme sa trasou po zjazdovke, čo predstavuje prudké prevýšenie hneď od začiatku. Každý, kto už išiel touto trasou vie, že je to poriadna námaha ísť dole a nie to ešte hore. Konverzáciou a obdivovaním okolitej prírody si spríjemňujeme ranný výstup.

Po príchode na Kosodrevinu sa rozhodujeme pokračovať trasou tiahnúcou sa ku Derešom. Trochu menšie prevýšenie je oveľa vhodnejšie, keďže sa nechceme vyčerpať hneď na začiatku. Postupne sa spoza Ďumbiera ukazujú slnečné lúče, ktoré v kombinácii s oblakmi vytvárajú úžasnú scenériu. Takéto rána na horách sú vždy čarovné. Prichádzame na hrebeň označený červenou turistickou značkou, kadiaľ prechádza aj diaľková trasa Cesta hrdinov SNP.

Ideme na Kamennú chatu, kde si chceme objednať niečo na pitie a jedenie. Na chate okrem chatárov nikto nie je a tak sa rýchlo dostávame k občerstveniu a vychutnávame si ho s výhľadom na Ďumbierske Tatry. Naše pocity sú také, že pokiaľ by sme za dnes videli len toto, viac by nám nebolo treba. Približne po polhodine sa začneme zbierať na ďalšie pokračovanie. Dávame chate zbohom a vyrážame k ďalšiemu cieľu v podobe Derešov.

Na hrebeni Nízkych Tatier strácame slová

Chôdzou z Chopku smerom na Dereše ležiace vo výške 2 004 m n. m. sa pred nami otvára najkrajšia časť dnešného prechodu. Kamenný chodník uľahčujúci chôdzu sa postupne stráca. Prechádzame Derešami a len s nemým úžasom sledujeme celé okolie. Tu sa príroda „vyhrala“ a stvorila dychberúce scenérie. Robíme si len niekoľko fotiek, pretože zachytiť celú nádheru je priam nemožné. Postupne míňame aj Zadné Dereše a dostávame sa ku sedlu Poľany. V tomto bode sa sem pripája aj žltý chodník vedúci z Demänovskej doliny. Niekoľko ľudí ide ním hore a zdravíme sa s nimi.

Pár výškových metrov nás delí od samotnej Poľany s hodnotou 1 890 m n. m. Tu si urobíme prestávku a len tak sa kocháme. Na hrebeni vidno už začínajúce jesenné farby. Z Poľany ide chodník aj na jeden z mnohých bočných nízkotatranských hrebeňov. Na tomto sa nachádzajú Zákľuky, Bôr, Havrany i Siná. Snáď sa čoskoro pôjdeme prejsť aj týmto turistickým chodníkom, pretože vyzerá skutočne majestátne. Postupne po občerstvení zahájime ďalšie pokračovanie v dnešnom turistickom dobrodružstve. Momentálne sme úplne užasnutí z toho, čo vidíme keďže nečakali sme, že to bude až takéto skvelé.

Trochu klesáme smerom ku Krížskemu sedlu. To je v nadmorskej výške 1 775 m. Oproti Chopku je to značne nižšie. Musíme sa dostať na Kotliská, ktoré sú vo výške 1 937 m n. m. Spoločnosť nám v tejto časti robia aj dva kamzíky, ktoré si na pamiatku odfotíme a necháme ich tak, aby sme nerušili ich činnosť. Cesta na Kotliská dáva zabrať, avšak s menšími prestávkami ju predsa len zdolávame a sme pri ceduli označujúcej tento vrchol. Pozeráme sa pred seba a vidíme pokračovanie našej túry smerom na Skalku. Máme pred sebou ešte značnú časť trasy, takže sa zbytočne nezdržujeme a pokračujeme žltou trasou…

…pokračovanie v ďalšej časti