Cyklookruh cez Malužinský tajch

aug 30, 2021Novinky, Tip na výlet

Rada by som sa s Vami podelila o skvelý cyklotip okolím Malužinej, presnejšie, ku Malužinskému tajchu po cyklotrase číslo 5487. Napokon nezostalo iba pri tajchu, ale poďme postupne.

Miesto sme navštívili počas dovolenky na Liptove. Informácií o samotnej trase som veľa nenašla, a tak sme boli zvedaví, čo nás tu čaká. Na parkovanie sme využili miesto pri budove Lesnej správy v Malužinej. Išli s nami aj naše 8 a 10 ročné deti – všetci sme mali horské bicykle. Prvým cieľom bol pre nás Malužinský tajch, a potom sa uvidí. Išli sme v chladnejšom počasí, a boli sme radi, sme počas cyklistiky nezmokli. Nechýbala ani termoska s teplým čajom, či rezervné oblečenie, a tak bola cyklotaška plná. Od začiatku nás sprevádzal zurčiaci potok Malužiná. Tečie celkom blízko pri cyklotrase, a tak vytváral peknú atmosféru a zákutia. Po dažďoch mal pomerne vysokú hladinu, nebola to veru žiadna vyschnutá riečka. Sa nám to páčilo. Ak by bolo teplejšie, tak si v ňom určite aj omočíme nohy. A páčili sa nám aj veľké lopúchy, ktoré ho lemovali, či lavičky cez potok na druhý breh, z ktorých sa dal tiež potok pozorovať.

Najprv sme prišli po križovatku Predné. Tu treba odbočiť doprava, doľava pokračuje modrá turistická značka popri rieke Hodruša do sedla pod Veľkým Bokom. Dolinou sa stúpa spočiatku iba veľmi mierne, cyklistiku spestrovali aj ďalšie horárne, či senníky popri ceste. Väčšie stúpanie je asi na posledných dvoch kilometroch pred tajchom – asi tak od horárne pod Kašou, kde je aj smerovník. Míňame aj prameň Malužinskej kyselky, dolu pod cestou vidím prístrešok. Trochu škoda, že sme ku nemu nezašli, ale to sme ešte nevedeli, že urobíme okruh a naspäť pôjdeme inakadiaľ. Asfalt je až po tajch kvalitný a vhodný aj pre aktívnych rodičov s cyklovozíkmi. Tajch sa nám páčil, sedeli sme pri ňom na lavičke a vychutnávali si pohľady na vodnú hladinu. Vraj tu je aj bobor, ale toho sme nevideli. Natešení, že sme tu, sme vytiahli poživeň a posilnili sme sa, zahriali čajom z termosky. Stretli sme tu troch peších starších chalanov, ktorí robili na pešo okruh ako my, len v opačnom smere. Na chate povyše and tajchom bola partia, ktorá sa tu vyviezla autom. Pri samotnom tajchu nie je možnosť občerstvenia, treba si všetko priniesť so sebou. A asi dobré jedlo zaúčinkovalo, lebo deťúrence sa napokon rozhodujú pre okruh, a tak budeme pokračovať ďalej.

Najprv sme prišli po križovatku Predné. Tu treba odbočiť doprava, doľava pokračuje modrá turistická značka popri rieke Hodruša do sedla pod Veľkým Bokom. Dolinou sa stúpa spočiatku iba veľmi mierne, cyklistiku spestrovali aj ďalšie horárne, či senníky popri ceste. Väčšie stúpanie je asi na posledných dvoch kilometroch pred tajchom – asi tak od horárne pod Kašou, kde je aj smerovník. Míňame aj prameň Malužinskej kyselky, dolu pod cestou vidím prístrešok. Trochu škoda, že sme ku nemu nezašli, ale to sme ešte nevedeli, že urobíme okruh a naspäť pôjdeme inakadiaľ. Asfalt je až po tajch kvalitný a vhodný aj pre aktívnych rodičov s cyklovozíkmi. Tajch sa nám páčil, sedeli sme pri ňom na lavičke a vychutnávali si pohľady na vodnú hladinu. Vraj tu je aj bobor, ale toho sme nevideli. Natešení, že sme tu, sme vytiahli poživeň a posilnili sme sa, zahriali čajom z termosky. Stretli sme tu troch peších starších chalanov, ktorí robili na pešo okruh ako my, len v opačnom smere. Na chate povyše and tajchom bola partia, ktorá sa tu vyviezla autom. Pri samotnom tajchu nie je možnosť občerstvenia, treba si všetko priniesť so sebou. A asi dobré jedlo zaúčinkovalo, lebo deťúrence sa napokon rozhodujú pre okruh, a tak budeme pokračovať ďalej.

A tak opúšťame toto pekné miesto a už po cestičke s malými kamienkami najprv trochu klesáme, aj okolo studničky, a potom stúpame lesom na najvyšší bod celej trasy. Je tu divočina, radšej sme pre istotu hlučnejší, ideme aj lesom, vpravo je strmý zráz. Deti zvládajú stúpanie úplne bez problémov, posledná som ja, lebo fotím a s Nikonom sa veru nesmiem nikde vysypať. Konečne budeme už iba klesať, pod nami na lúke vidíme horáreň Chorupné. Za chvíľu sme pri nej, je to pekné miesto, sme tu sami. Klesáme ďalej, až prichádzame na rázcestie pod Oleškovou, kde sme ráno odbočovali doľava, teraz prichádzame sprava. Odtiaľto už pôjdeme po známej trase a hlavne, už po peknom asfalte. Ja sa tomu teším asi najviac. Užívame si všetci zjazd a tečúci potok. Zopár miest je kalamitných a vidieť, že sa tu odstraňujú popadané stromy. Prichádzame ku autu, kde nakladáme bicykle na nosič. Okrem nás tu stoja ešte dve autá, jeden pán práve vyráža na cyklistiku. Nuž, keď my končíme, iní iba začínajú – nie každý má dovolenku, či prázdniny. Pôvodne sme mali v pláne si dať neskorší obed v reštaurácii v Malužinej pri hlavnej ceste, ale keď dostávame od personálu správu, že na jedlo môžeme čakať až 45 minút, tak sa presúvame radšej na miesto nášho ubytovania pod Žiarskou dolinou. Po pár minútach v aute sa spúšťa asi 15 minútový celkom slušný lejak, tak sme radi, že spŕška neprišla skôr.

Ku Malužinskému tajchu sa určite ešte vrátime, snáď to bude v slnečnejšom a teplejšom počasí, ktoré nám dopraje viac výhľadov na hrebeň Nízkych Tatier. Okruh sa nám veľmi páčil, bolo to dobrodružné, a dalo nám to aj trochu zabrať. Pre cyklistiku iba ku tajchu stačia trekingové bicykle, pre celý okruh odporúčam horské bicykle. Ak sú vaše deti naučené aj na stúpanie po asfalte alebo na malých kamienkoch, zoberte aj deti. Tie naše mali z toho skvelý zážitok a veľmi sa tešili, keď to zvládli. Myslím si, že toto miesto si zaslúži väčšiu propagáciu a informovanosť, či aspoň informačnú tabuľu na začiatku doliny pre tých, ktorí nepochádzajú priamo z tohto regiónu. Podľa môjho názoru je to skvelý tip na cyklistiku, alebo pre pešiu rodinnú prechádzku popri potoku Malužiná. Nezabudnite si vložiť do batoha mapu TM 123 Nízke Tatry, Kráľova hoľa . Cyklotrasa je uvedená medzi 50 najkrajšími cyklovýletmi v žilinskom samosprávnom kraji tu .