Možno ste zaregistrovali v roku 2016 sprístupnenie cyklotrasy od Liptovskej Osady do Korytnice. Prvá časť cyklotrasy z Ružomberka do Liptovskej Osady bola cyklistom sprístupnená už skôr. My sme CykloKorytničkou prešli na bicykloch s deťmi toto leto, a bolo veru na čo sa pozerať.
Do Ružomberka prichádzame autom od Liptovského Mikuláša a z cesty odbočujeme na mieste, kde je odbočka ku penziónu Gejdák. Za mostom ponad Revúcu parkujeme auto a sadáme na bicykle. Prichádzame ku vstupnej bráne celej cyklotrasy, tu nesmie chýbať fotka. Celá cyklotrasa má odtiaľto do Korytnice asi 23 kilometrov a prevýšenie 390 metrov. Najvyššie stúpanie je až na konci cyklotrasy, keď smerujete do vyššie položených bývalých kúpeľov. Na začiatku je povrch pekný, hladký asfaltový, ale ten sa potom mení. Preto sa odporúča mať skôr horský bicykel. Deti upozorňujem, že cyklotrasa je užšia, a tak musia dávať pozor, najmä, ak idú cyklisti aj v opačnom smere.
Z Ružomberka prichádzame do Bieleho Potoka. Cestu lemujú náučné tabule, ktoré popisujú miesto, kde sa nachádzate a prezrádzajú aj históriu úzkokoľajovej železnice nazývanej aj Korýtko, ktorá údolím povedľa riečky Revúca v minulosti viedla. Starší ľudia ešte o nej rozprávajú, my sme ju bohužiaľ už v prevádzke nezažili – jej činnosť bola ukončená v roku 1974. Teraz jej trasou vedie cyklistický chodník. Z Bieleho Potoka je možné odbočiť do známeho Vlkolínca.
Naším cieľom je však cyklotrasa, a tak pozorujeme masív kužeľovitého Sidorova – strážcu Vlkolínca zospodu. V časti Jazierce zosadáme prvýkrát z bicyklov a prechádzame cez cestu 1. triedy. V ďalšom úseku prechádzame bližšie pri ceste pre autá, ale nie je ich prakticky ani vidieť, pretože ideme lesíkom, ten vytvára chvíľami až zelený tunel. Na zemi si všímam popadané farebné listy – žeby prvé známky pomaličky sa blížiacej jesene? Viac sa od cesty vzďaľujeme v Podsuchej. Rieka tu vytvára pekné zákutia a je pomerne široká. Na lúkach vidíme ľudí, ktorí pri rieke piknikujú. Prichádzame ku informačnej tabuli o Brankovskom vodopáde. Podľa smerovníka je to ku nemu asi 30 minút pešej chôdze. Za Podsuchou prechádzame cez cestu na pravú stranu. Neďaleko je koliba Bodega, kde sa plánujeme najesť a na dlhšie zastaviť na spiatočnej ceste. Od koliby pokračuje cesta na Smrekovicu. Ďalšou dedinkou pred nami je Liptovská Osada.
Nasledujú pekné úseky lúkami, dolina sa tu viac rozširuje. Prichádzame ku bunkru a prístrešku, kde sa na chvíľu zastavujeme, deti dopĺňajú energiu. Potom ideme opäť nespevnenou cestou a vchádzame nakrátko do lesa. Dokonca je na malom úseku panelová cesta, a tak to viac s nami hrkoce. Na zúženom mieste sa objavujú skalky. Z mosta je pekný pohľad na rieku a rekreačné chaty s peknými udržiavanými trávnikmi. Sme v Liptovskej Osade, prechádzame jej krajom, do centra nevchádzame. Doprava vedie odbočka na Liptovské Revúce, nad ktorými sa týčia vrcholky Veľkej Fatry, ako napríklad pekný výhľadový Rakytov. Za Osadou prechádzame cez chatovú oblasť, popri ceste sú pasúce koníky. Potom sa približujeme viac ku ceste pre autá, po pravej strane je ihličnatý les. Prichádzame do časti Patočiny, kde chvíľu sedíme v prístrešku. Krátko na to prechádzame tretíkrát cez cestu pre autá. Nespevnená lesná cesta vedie lesom o pár metrov vyššie ako cesta pre autá, a tak upozorňujem deti, aby išli skôr ľavým krajom, aby neskĺzli dolu. Pohľad na cestu s autami zakrývajú ihličnaté stromy, a tak autá iba počujeme.
Začíname viac cítiť stúpanie a asi sa začína trochu prejavovať na deťoch únava. Nevieme sa dočkať, kedy budeme v cieli. Deťom pre motiváciu zdôrazňujem, že naspäť pôjdeme dolu kopcom a že to bude jednoduchšie. To nám potvrdzujú aj cyklisti v opačnom smere, ktorých stretávame. A vraj to už nie je ďaleko. Objavujú sa chatky a – čuduj sa svete – začínajú padať kvapky dažďa. Prichádzame ku plničke minerálnych vôd. V daždi sa rýchlo vraciame ku prístrešku, ktorý sme zbadali pri ceste a ktorý nás zachraňuje pred dažďom, ktorý naberá na sile. Sme v Korytnici, do kúpeľov o niečo vyššie vychádza na bicykli po asi 20 minútach iba manžel. Aj na konci cyklotrasy je možné sa občerstviť a najesť – je tu penzión Svätopluk a na cyklistov sú tu zvyknutí. Tri korytnické pramene majú pekne opravené prístrešky, v jednom z nich dopĺňa manžel do prázdnych fliaš železitú vodu. Nám dospelým chutí skvelo. Po návrate dolu sa spoločne vydávame na spiatočnú cestu. Deti sa radujú, že sa plní mamina predpoveď o jazde dolu kopcom a že sa viac vezú. Po pravej strane sa ukazuje pekná Sokolová skala. My dospelí sa tešíme, že sa po daždi vyčasilo a znova svieti slnko. Zastavujeme sa v sľubovanej Bodege, kde nás aj napriek nedeľnému popoludniu s množstvom peších turistov aj cyklistov obsluhujú pomerne rýchlo. Jedlo nám tu chutí. Zvyšok cyklotrasy do Ružomberka si užívame, ešte padne pár kvapiek, ale nie je to nič hrozné. Znova obdivujeme Sidorovo a aj vytesaného vodníka pri prameni Mosúrka. Nechýba ani pohľad na masív Veľkého Choča.
Tešíme sa, že sme cyklotrasu zvládli. Určite sa sem ešte vrátime. CykloKorytnička je skvelým miestom na cyklistiku pre rodiny s deťmi alebo pre bežcov, ktorí uprednostňujú rovnejšie trasy. Cyklistiku môžete spojiť aj s návštevou ďalších zaujímavostí popri trase, záleží len na Vás. My sme ocenili bohatú sieť náučných tabúľ a výborné značenie cyklotrasy, kde snáď ani nie je možné zablúdiť. Príďte peknú prírodu obdivovať zo sedla bicykla so svojimi deťúrencami aj Vy, nebudete sklamaní.