Prinášame skvelý tip na cyklistický výlet v podhorí Západných Tatier v regióne Liptova – konkrétne v okolí dedinky Liptovská Kokava. Ak tu vystihnete pekné počasie, na aké sme mali šťastie my, budete odmenení krásnymi výhľadmi na chrbty a končiare Roháčov a Západných Tatier vrátane Liptovských kôp, majestátneho tatranského Kriváňa, či Nízkych Tatier.

Náš cyklovýlet začíname v Liptovskej Kokave pri miestnom družstve, ktoré je vyššie položené ako samotná dedina. Tu parkujeme a nasadáme na bicykle. Vraciame sa ku drevenému prístrešku. Podľa cyklistického smerovníka naberáme smer na Podbanské, čo je niečo nad 8 kilometrov. Prakticky hneď od začiatku je trasa výhľadová, na vrcholky hôr sa pozeráme ponad pasienky s pasúcimi sa kravami, ponad lány kukurice, či ponad žltý zrelý ovos. Parádička. Mohutné chrbty sú kde tu obnažené výrubmi – jav, ktorý pozorujeme už prakticky všade. Súvislý a zelený les je čoraz viac vzácnosťou. Potom sa výhľady menia smerom na Nízke Tatry, a takto sa to strieda. Na trase nie sme sami, míňame skupinku, kde sú drobci ešte na nosičoch za chrbtami svojich rodičov.

Kriváň zrána ukrýva sčasti ešte oblačnosť, ale veríme, že sa to bude zlepšovať. Z lúk vchádzame na lesnú cestu, kde už nie je asfaltový povrch. Stúpanie je iba mierne, a tak sa dá bez problémov zvládnuť. Naokolo je ihličnatý les a objavujú sa aj hríbari. Pýtame sa na ich úlovky, v košíkoch vidíme dubáky, ale vraj by to mohlo byť aj lepšie. Po asi 5 kilometroch prichádzame na rázcestie, kde sa dá zísť z cyklotrasy nižšie ku Kokavskému mostu. Tu sú potraviny a malebná riečka Belá, ktorú môžete obdivovať aj priamo z mostíka s pohľadom na Kriváň. My sem neschádzame, ale pokračujeme ku Podbanskému. Zakrátko prichádzame na okraj lúky, kde je vybudovaný pomerne veľký drevený prístrešok. Na lúke sú úle a rovno pred nami tróni Kriváň, ktorý odhaľuje už aj svoju špičku. A tak sa tu zastavujeme a fotíme. Potom pokračujeme ďalej ľavým okrajom lúky krajom lesa. Ako sa približujeme ku Podbanskému, tak je peších hríbarov čoraz viac, vchodu pre autá bránia rampy. Prechádzame aj okolo prírodnej rezervácie Machy – je to aj územie Európskeho významu, kde sú pozostatky jedľových smrečín s rašelinnými spoločenstvami. Značky upozorňujú aj na možnú premávku lesných vozidiel, ale tie tu nestretávame. Cesta sa mení opäť na asfaltovú a schádzame ku rampe, za ktorou je už cesta pre motorové vozidla.

 Odtiaľto je možné pokračovať do Tichej alebo Kôprovej doliny. My sa otáčame na spiatočnú cestu. Počasie sa viditeľne zlepšuje. Na lúke sa nám znova ukazuje Kriváň. Pri prístrešku sa rozhodujeme odbočiť z cyklotrasy a pokračovať ku miestnemu salašu, čo je odtiaľto asi 2,3 kilometra. Prichádzame na ďalšie krásne veľké lúky a môžeme obdivovať hrebene Nízkych Tatier. Zisťujeme, že salaš je na kopčeku pod lesom. Zostávame dolu na lúkach pri cyklosmerovníku a robíme si prestávku. Manžel sa medzitým vracia pre zabudnutý batoh – tak sme sa ponáhľali, že ho syn zabudol v prístrešku a nikto si to nevšimol. Obdivujeme úžasné pohľady na Kriváň, ktorý vyzerá naozaj impozantne, so strmými svahmi, ktoré prudko klesajú do Kôprovej doliny. Viac vľavo sa týčia Liptovské kopy, za ktorými je Tichá dolina. Po nabažení sa výhľadov pokračujeme ďalej, podľa mapy by sme sa mali napojiť na cyklotrasu, len akurát vynecháme časť, ktorá viedla lesom. Kocháme sa pohľadmi na Nízke Tatry, ktoré máme po ľavej strane.

Fúka, máme protivietor, ale aspoň tak veľmi nepociťujeme teplo. Schádzame kúsok dolu a vzápätí vychádzame hore, až sa dostávame na úroveň cyklotrasy, na ktorú sa napájame. Viditeľnosť je úžasná, kopce sa zdajú byť na dotyk ruky, len sa natiahnuť. Ukazuje sa aj Ostrý Roháč so zárezom v strede, a tak sa zastavujeme a fotíme. Pri návrate vidíme pred nami aj špičku osamoteného Veľkého Choča v Chočských vrchoch. Vraciame sa ku družstvu a ešte schádzame do dedinky sa občerstviť. Zastavujeme v pohostinstve U Palaja po pravej strane. Deti si dávajú kofolu, chipsy, ja pivo, manžel tiež, ale ako vodič nealkoholické. Dávame sa do reči s miestnym starším dedkom, a postupne spomínane rôzne miesta, ktoré pozná a ktoré sme pri našich potulkách na Liptove navštívili aj my. Pozná aj cyklotrasu. Čas beží, treba nám naplniť žalúdky. Ešte malé stúpanie ku autu, bicykle dávame na nosič a vraciame sa cez Liptovský Hrádok do Žiarskej doliny. Tu si v hoteli Spojár dávame výborný obed. Ja si potom na bicykli ešte vybieham hore ku Žiarskej chate. Je to skvelá cyklistická bodka za týmto dňom.

Cyklotrasa medzi Liptovskou Kokavou a Podbanským je vhodná pre všetky vekové kategórie, pre starších aj pre menšie deti. Niektorí cyklisti, ktorých sme stretli, mali aj elektrobicykle, ktoré sú na Liptove pomerne často používané. My zatiaľ používame klasické horské bicykle a vlastné sily našich nôh. Vzhľadom na povrch cyklotrasy odporúčam horské bicykle. Trasa má iba nenáročné prevýšenie. Stretli sme celkovo asi 3 autá, a tak sa tu nemusíte báť premávky. A na záver ešte jedna referencia – podľa slov nášho domáceho má salaš tú najlepšiu žinčicu z okolia. Tak príďte ochutnať. Pre cyklopotulky regiónom Liptova neváhajte zalistovať v cyklomape Maľovaná cyklomapa Liptov deťom  alebo v cyklomape Liptova.