Počas letnej dovolenky na Liptove sa vydávame preskúmať cyklotrasu, ktorá vedie z malebnej lesníckej osady Čierny Váh na Biely Potok. Na celej trase by mal byť asfalt.
Autom smerujeme z Liptovského Mikuláša na Kráľovu Lehotu, prechádzame cez Svarín, potom prechádzame okolo dolnej nádrže Čierneho Váhu a konečne prichádzame do malebnej lesníckej osady Čierny Váh v nadmorskej výške 741 metrov nad morom. Na tomto mieste sme boli už viackrát, a stále sa nám tu páči, lebo tu cítite zvláštne genius loci. Nad zachovalou staničkou bývalej železničky parkujeme auto a skladáme bicykle. Sme radi, že nás víta slniečko, teplota je asi 18 stupňov.
Na bicykloch smerujeme ku studničke Hazička. Tu pri cyklosmerovníku odbočujeme doľava a hneď na začiatku nás čaká stúpanie nad horáreň Brezová, ktorá je z druhej strany hrebeňa. Prechádzame miestom, kde je menší polom, ihličnaté stromy sú postihnuté veternou kalamitou, ale cesta je prejazdná. Po pravej strane dolu je dolina s riečkou Ipoltica, ktorú sme objavovali pred rokom a ktorú som spomínala v článku tu.. Stúpaním sa rýchlo zahrievame , a čoskoro zhadzujeme vrstvy dolu. Pred serpentínkou stretávame v opačnom smere rodinku s dvoma cyklovozíkmi a drobcami na malých bicykloch. Míňame tabuľku národného parku Nízke Tatry. Terén sa zmierňuje a nasleduje klesanie ku spomínanej horárni Brezová. V ohrade vidíme moriaky. Pri ceste je prístrešok, my si obzeráme zvieratká za plotom. Potom nasadáme na bicykle a pokračujeme členitým terénom. Strieda sa stúpanie s klesaním, a takto stále dookola, ako na hojdačke.
Našu cestu lemujú aj stĺpy elektrického vedenia. Kdesi počujeme aj zvuk elektrických píl. Pomerne rýchlo sme pri smerovníku Benkovo. Tu sa dá zísť na cyklotrasu, ktorá vedie nižšie pod nami tesne nad tokom Čierneho Váhu. Rozmýšľame, že by sme ju využili na spiatočnej ceste. Po zjazde z Benkova zakrátko stretávame lesných robotníkov na kalamitnom mieste. Ich stroj stojí rovno na ceste pod svahom. Nie je to veru pekný pohľad na vyvrátené stromy. Vidieť, že smreky majú veľmi plytký koreňový systém. Skúšame sa ich opýtať, či nám nevedia poradiť ohľadom prejazdnosti spodnej cyklotrasy. Dostávame zápornú odpoveď – kalamita ešte nie je spracovaná. Ďakujeme im za informáciu a pokračujeme ďalej. Popri ceste sú na niekoľkých miestach pekné skalky. Ešte na jednom mieste vidíme ponakláňané a popadané stromy vpravo od cesty. Potom sa dolina viac rozširuje, míňame včelín po pravej strane, na ktorý poslúžilo auto, a zakrátko ideme tesne popri toku Váhu, míňame miesto pod Bradou. Stále sa pohybujeme vo výške do 800 metrov nad morom. Sú tu pekné zákutia.
Na mostíku sa zastavujeme a pozeráme na tečúcu riečku. Dolina mi sčasti pripomína Ľubochniansku dolinu, len je užšia. Pekný je aj meander riečky, veľké lopúchy popri ceste, a kríž vo svahu vpravo od cesty. Stretávame skupinku cyklistov v opačnom smere, väčšina je vybavená elektrickými bicyklami. Prefrčia okolo nás, len sa pozdravíme. Vychutnávame si zjazdík, až kým neprídeme ku smerovníku Biely potok – sme vo výške 801 metrov nad morom. Naľavo je za stromami ukrytá pekná lúčka. Od Bieleho potoka sa dá pokračovať stúpaním napríklad do Liptovskej Tepličky, ale tu už chodia autá. My sa tu otáčame, pre našu detskú ratolesť to aj so spiatočnou cestou bude tak akurát. Dlhšiu prestávku si robíme na spomínanom mostíku nad riekou. Kým sa posilňujeme, obdivujeme motýle, ktoré tu poletujú. Mostíkom schádza auto, ktoré má na korbe dva koníky – asi sa používajú pri ťažbe. Hore dolinou medzitým popri nás prefrčia ďalší cyklisti.
Nasadáme na bicykle a vraciame sa naspäť. Stroj na ceste pri kalamite už cestu neblokuje, vidíme ho vyššie vo svahu. Stúpanie na Benkovo zvládame bez problémov, už sme sa rozbicyklovali. Pri horárni sa znova zastavujeme – v ohrade sa objavilo milé psie šteňa, ktoré púta našu pozornosť. Toto je naozaj pekné miesto. Potom ešte posledné stúpanie a nasleduje záverečný zjazd do osady. Dávame bicykle na auto a potom si na pár desiatkach metrov ideme pozrieť nižšiu zelenú cyklotrasu kadiaľ viedla železnička. Až teraz si na stĺpe všímame text o tom, že úsek dolnej cyklotrase v úseku Ništoková – Benkovo je nepriechodný. Vľavo sa vinie a žblnkoce Váh, vpravo sú pri ceste skalky – tento chodníček vyzerá tiež zaujímavo a myslím, že je ideálny na horúce letné dni.
Asfalt na cyklotrase bol kvalitný a určite uľahčil prechod cez členitý terén. Dolina je pomerne úzka, ale v závere pred Bielym Potokom sa rozširuje a Čierny Váh, ktorý je spočiatku pomerne hlboko pod Vami a vlastne ho iba počujete, sa viac priblíži ku cyklotrase a vytvára tu pekné zákutia. Ak sú deti zvyknuté na bicyklovanie aj s krátkymi stúpaniami, neváhajte a zoberte ich na cyklistiku so sebou. Terén je členitejší ako napríklad v Ipoltickej doline – aj preto sme volili kratšiu trasu. Ako mapa poslúži TM 123 – Nízke Tatry – Kráľova hoľa, ktorá je aj v našej ponuke tu.