Ku Zázrivej, ktorá je charakteristická kopaničiarskym osídlením, patrí aj osada Končitá. Roztrúsené osady máme veľmi radi, a keďže sme v tejto časti Zázrivej ešte neboli, vyrážame sem na objavnú prechádzku. Autom prichádzame do centra Zázrivej, odkiaľ pokračujeme po hlavnej ceste cez časti Vyšné Hrady a Richtárske po prvú odbočku doľava, ktorá smeruje práve do Končitej. Asfaltkou vychádzame do časti Závoz, kam zachádza aj autobus. Nachádzame malé miesto na parkovanie, zastavujeme tak, aby sme nezavadzali a aby sa tu mohol bez problémov otočiť autobus.
Pešo vychádzame vyššie po ceste. Asfaltová cesta sa mení na nespevnenú cestu. Zakrátko sa objavujú vľavo hore nad cestou prvé domčeky. Nie sú tu turistické značky, uvidíme, či sa nám podarí urobiť okruh. Terén je tu členitý, stúpame po lúkach hore, dolu potôčik. Mysleli sme si, že sa nám podarí ho prejsť o niečo ďalej, ale strmina nám nečakane v tom bráni. Zostávame naľavo od potôčika a vychádzame lúkami vyššie, aby sme sa lepšie zorientovali, kde presne sme. Nachádzame osamotenú usadlosť. Vľavo je vrchol Jedľovinky, ten spoznávame z predchádzajúcich potuliek kuzázrivskejosade Grúne. Na našu radosť nachádzame vyšlapaný chodník, ktorým sa dostávame po lúkach ku zelenej značke vychádzajúcej zo Zázrivej a smerujúcej na Javorinku. Vychádzame nadmiestny salaš.
Majúc Javorinku za chrbtom, teraz budeme traverzovať svahy smerom doľava. Vedie tu cyklotrasa, ale nie je na lúkach zreteľne viditeľná, a tak sa skôr nechávame viesť terénom a dopredu sa snažíme odhadnúť, kadiaľ je terén čo najlepšie schodný. Pozeráme sa do pekného lúčneho sedielka pod Havranským vrchom – až sem by sme chceli prísť. Je zaujímavé, že chalúpky sa pri pohľade ku sedielku dokonale ukrývajú a ani ich nie je vidieť. Nečakane nachádzame krásnu osamotenú opravenú chalúpku stojacu na kraji lesa, je to tu nádherné. Polohu si kontrolujeme podľa GPS. Dávame sa doľava, vedie nás prechodený chodníček. Ten nás privádza ku ďalším chalúpkam, sú tu ajstaré ovocné stromy. Na našu radosť tu stretávame pani domácu, ktorá vychádza na priedomie. Dávame sa s ňou do reči. Vraví, že sa stáva, že turistické značenie domáci odstraňujú.
Ochotne nám radí, kadiaľ máme isť ďalej, máme zísť nižšie po vskutku nenápadnom chodníčku, ten nás privádza ku ďalším chalúpkam. Za nimi schádzame ešte viac dolu – prechádzame časťou pod Hájom. Sú tu krásne výhľady na Rozsutce, Osnicu a Jedľovinku. Tu nám chlapec na priedomí radí, ako ďalej. Chyba lávky, zišli sme príliš nízko, a tak vychádzame po lúke pár metrov povyše ku nespevnenej traverzujúcej ceste. Sme nad časťou Zázrivské lazy. Pri cestičke je aj prameň a zakrátko prichádzame ku ďalšej usadlosti, pred ktorou sú zaujímavé drevené zberné korýtka na zachytávanie vody. Niektoré drevené chalupy sú rozpadnuté, niektoré ešte odolávajú času. Chodníčkom prechádzame pomedzi dvory. Nestretávame tu nikoho. Cestička nás vyvádza z osady. Na jej kraji nás zaujmena konári zavesená hojdačka. Už vieme, že ideme správne – sprava z údolia prichádza cyklotrasa. Po nej smerujeme v krátkom stúpaní po dobre viditeľnom chodníku do sedielka pod Havranským vrchom.
Je to úžasné miesto, pretože tu sa Vám ukáže pohľad nielen do údolia Končitej, odkiaľ sme prišli, ale aj do údolia Havranej, ktorú obkolesujú kopce Oravskej Magury, ako Paráč, či vzdialenejší Minčol neďaleko Kubínskej hole. Nechýba ani známy horský hotel Havrania. Stúpanie je krátke a mierne. V sedle je smerovník, a tak sa tu zastavujeme. Ja za výhľadmi vychádzam okolo poľovníckeho posedu ešte vyššie do časti Janošová, pod lesom na kraji lúk sa ukazujú najkrajšie výhľady.
Vraciam sa ku cyklosmerovníku. Dlhšiu chvíľu sme tu sami, potom sem vychádzajú od Havranej dvaja cyklisti, tak sa s nimi dávame na chvíľku do reči. Posilňujeme sa a podrobne si obzeráme okolie. Potom sa vraciame naspäť po žltej cyklotrase. Tá schádza dolu priamejšie. Obdivujeme ďalšie obydlia, niektoré z nich sú murované a sú to riadne veľké domy. Nestretávame tu ani nohu, je prázdninový, ale pre mnohých pracovný deň. Až tesne predtým, ako prichádzame do Závozu, stretáme skupinu mládežníkov, ktorí stúpajú opačným smerom.
Okolie Končitej a osady pospájané neznačenými chodníčkami sa nám veľmi páčili. Sedlo pod Havraním vrchom s výhľadmi na zázrivský chotár bolo čerešničkou na torte. Určite sa na tieto pútavé miesta, kde s najväčšou pravdepodobnosťou nestretnete žiadnych turistov, ešte vrátime. Informácie O Zázrivej a zaujímavostiach v jej okolí sa dočítate napríklad aj na stránke obce.