Klesanie od Poľského hrebeňa k Zamrznutému kotlu (Rázcestie pod Poľským hrebeňom) je pomerne prudké. Sme radi za „chodník“, ktorý je vybudovaný počas nášho pobytu na zelenej turistickej trase. Výrazne uľahčuje zostup. Terén na okolí je tvorený z nestabilných kameňov a tie by robili problém. Dostávame sa na modrú trasu vedúcu k samotnému sedlu Prielom. Zatiaľ však nepredbiehame, pretože k nemu je ešte ďaleká cesta. Prechádzame okolo turistických smerovníkov, prichytených na skale. Veľmi originálne riešenie ich uchytenia.
K sedlu Prielom by to malo byť približne 45 minút náročnej chôdze. Uvidíme, aká bude realita. Postupnými krokmi naberáme späť stratené výškové metre. Chôdza po kameňoch je náročná a musíme byť veľmi opatrní, aby sme nejaké nezhodili na ľudí pod nami. Občas sa nejaký uvoľní ale nie je z toho nič nebezpečné. Sme vo výške 2 150 m n. m., čo značí miesto na oddych, pretože najnáročnejší úsek je ešte len pred nami. Kocháme sa výhľadmi a sme nadšení z toho čo vidíme. Zamrznuté pleso, Velický štít, či Hrubá veža. Pohľady všade sú nádherné.
Zážitkové sedlo Prielom
Po oddychu nastupuje najzaujímavejšia pasáž dnešného turistického okruhu vo Vysokých Tatrách. Vo výške 2 250 m n. m. začínajú fixné reťaze a vyššie nad nimi sa nachádzajú v skalách aj kramle. Využívame reťaze na postup hore a zdolávame exponované časti. Čakajú na nás kramle a pri nich sa zapotíme viac, než sme čakali. Ich rozmiestnenie je ďalej od seba, ako by sme potrebovali. Poriadne sa naťahujeme od jednej k druhej a postupne prechádzame aj cez týchto „strašiakov“. Ešte pár krokov a sme v sedle, odkiaľ je dychberúci výhľad na Veľkú Studenú dolinu. Je to niečo úžasné.
Tu však nepoľavujeme. Po krátkom pozretí do mapy TM VKÚ 113 Vysoké Tatry, s ktorou sme celý úžasný výlet naplánovali, môžeme pokračovať k ďalšiemu dôležitému bodu v podobe Zbojníckej chaty. Turistická mapa neklamala a skutočne je pred nami výrazné klesanie. Aj v tomto úseku opäť využívame reťaze na uľahčenie cesty. Sme v podstate len za polovicou túry ale už teraz máme zážitkov až-až. Schádzame aj cez tieto náročné časti a konečne si môžeme vychutnávať chôdzu po vlastných, kde netreba k podpore žiadne kramle ani reťaze. Po ľavej strane máme Divú kotlinu, kadiaľ zvyknú chodiť horolezci na Svišťový štít.
Ku Zbojníckej chate
Cesta modrým chodníkom je príjemná a postupne ju „vylepší“ trio kamzíkov v blízkosti turistického chodníka. Pasú sa v našej blízkosti a nejak im nevadí, že vedľa nich stojíme a pozorujeme ich. Necháme ich na pokoji a ideme ďalej. O pár desiatok metrov znova natrafíme na ďalších kamzíkov, a ďalších a takto ich narátame, až sa dostaneme na počet 26 kusov. To je dosť na túto lokalitu. Obdivujeme tieto vysokohorské stvorenia a pozorujeme ako sa hrajú mladé medzi sebou. Po chvíli sa pohneme ďalej a dostávame sa ku Zbojníckym plesám. Na malom území ležia pri sebe 4 plesá dotvárajúce kolorit prostredia.
Neskoršie prechádzame okolo Sesterského plesa, od ktorého je to už len pár metrov ku Zbojníckej chate. Vidíme plnú terasu, tak sa ideme usadiť na vedľajšie lavičky a pozorujeme okolie a ľudí. Prostredie ponúka neuveriteľné množstvo prírodných krás. Okolo nás pobehuje známa líška Eliška, ktorú zlákajú ostatní turisti na nejakú dobrotu a fotku na pamiatku. My naďalej sedíme a pozorujeme Východnú Slavkovskú vežu, Slavkovskú kopu a Streleckú vežu. Užívame si tieto chvíle a postupne začneme so zostupom.
Smerom do Nového Smokovca
Zostup zo Zbojníckej chaty je pomerne svižný aj napriek tomu, že nohy dávajú na známosť, že dnes sme im dali zabrať viac ako je zvykom. Aktuálne sa tešíme pohľadmi na Dlhé pleso i následne menšie Vareškové pleso. Dolina je úchvatná a všetky tieto zážitky sa vrývajú hlboko do pamäte. Čoskoro križujeme cez most Veľký Studený potok a kráčame pomedzi kosodrevinu. Trasa je neustále zaujímavá. O niekoľko sto metrov ďalej počujeme hučať vodopády. V mape nachádzame, že ide o Veverkov vodopád a niekoľko ďalších menších. Onedlho prichádzame na červenú trasu označujúcu Tatranskú magistrálu. Tá nás vedie ku Hrebienku. Z neho volíme zostup po asfaltovej ceste.
Cesta ubieha príjemne a sem-tam sa uhneme cyklistom, ktorí majú túto trasu v obľube. Po príchode do Starého Smokovca sa dostaneme na žltý chodník a už len čakáme, kedy uvidíme auto na parkovisku. V diaľke zahliadneme jeho obrysy a tak zatiaľ môžeme bilancovať tento výlet. Išlo skutočne o prekrásnu skúsenosť, ktorú však odporúčame dôkladne naplánovať lebo ide o náročnejší prechod.