Za dedinkou Belá za Žilinou je odbočka doľava vedúca do vyššie položeného sedla Lutiška, z ktorého je možné zísť na druhú stranu cez Radôstku do Bystrickej doliny na Kysuciach. Pod sedlom Lutiška je osada Kubíková, ktorá patrí ku Belej. Tie úplne prvé domčeky nad údolím patria osade Kociny – je tu aj malé futbalové ihrisko. Práve toto nezvyčajné miesto bolo dnes východiskom našej túry.
V Kocinách parkujeme na malom mieste pri ceste, pár metrov za zastávkou autobusu. Keďže hlásia búrky, sme tu už pred deviatou hodinou. Odtiaľto by nás mal neznačený chodník, ktorý sme našli na mape TM 110 Malá Fatra – Vrátna, vyviesť ku hrebeňu na miesto zvané Trojchotár. Najprv prechádzame okolo domčekov po asfaltovej ceste, pri jednom z nich je pekný holubník. Ponad údolie sa pozeráme na divoké údolie Bránice, ktorým vedie strmá zelená značka do sedla Bublen za Veľkým Kriváňom v Malej Fatre.
Nuž, od začiatku je jasné, že nás budú sprevádzať pohľady aj na vrcholky Malej Fatry. Za poslednými domčekmi sú lúky, po dažďoch je príroda svieža. Náš chodník je dobre viditeľný a smeruje rovno na sever, k nižšiemu zalesnenému kopčeku. Nasleduje strmšie krátke stúpanie. V zemi je otlačená hŕba stôp od kopýt, pravdepodobne sa tu pasú ovečky. Po pravej strane pod cestou rozoznávame pri lipách kríž, ktorý je aj na mape. Pokračujeme ešte kúsok v stúpaní až prichádzame na okraj lúky. Stáčame sa na západ. Doprava sa ukazujú pohľady na Mravečník a vyššie položenú Kubíkovú s viniacou sa cestou pre autá. Kociny dolu pod nami sa už schovali. Svahy Okrúhlice nad Kocinmi sú, podobne ako Mravečník, z veľkej časti odlesnené. Na konci lúky pokračujeme cestičkou doľava kratučko cez lesík, na malom briežku si všímame pred nami aj malý posed.
Nasleduje menšia lúka, na ktorej objavujeme aj vstavač. Lesným úsekom pomedzi ihličnaté stromy vystupujeme do výšky 700 metrov nad morom na hrebeň. Čoskoro sa ukazuje pred nami čistinka, les sa rozostupuje a lúkou vychádzame na spomínané miesto Trojchotár. Predpokladám, že sa tu stretajú tri chotáre. Nikde som sa nedočítala, presne aké chotáre to sú, ale predpokladám, že chotár Lutíš od severu a chotár Lysice a Belej od juhu. Napájame sa tu na zelenú turistickú značku. Pod stromami je miesto na opekanie, je tu niekoľko riadov, ohnisko, papeky, drevený stôl s lavicami. Chvíľu si tu v tieni posedíme a dopĺňame najmä tekutiny, už od rána je dosť teplo. Sme radi, že stúpanie máme za sebou a odtiaľto pôjdeme už prakticky po rovine.
Na Trojchotári končí ihličnatý les, ktorým je pokrytý hrebeň vedúci sem zo sedla Lutiška, a striedajú ho široké lúky. Vychádzame na malý briežok, z ktorého sa pohľady začínajú otvárať smerom ku Zlieňu, Ostrému a Magure. Vpravo vidíme údolie z Bystrickej doliny, vzadu majestátnu Veľkú Raču. Lúky sú plné margarét, žltého iskerníka, poletujú tu malé modré motýle. Nikde ani nohy, zatiaľ sme nikoho nestretli. Hrebeň Malej Fatry, ktorý nás sprevádza po ľavej strane, dopĺňajú na týchto miestach aj Malý a Veľký Rozstutec. Vpredu sa ako magnet objavuje špička Ľadonhory. Lúčny úsek je veľmi pekný. Počasie je striedavo slnečné a primračené, mráčiky sú zatiaľ biele a nič nenasvedčuje tomu, že by malo pršať. Pofukuje vetrík, ktorý príjemne osviežuje. Ohýba steblá tráv a mraky vytvárajú na tráve bežiace tiene. Po zelenej značke pokračujeme až ku drevenej kaplnke pred rázcestím pod Zlieňom.
Kúsok pred ňou sa na náš chodník napája aj cesta od osady Adamovci patriacej ku Lutišom, ktorá je položená v údolí vpravo. Pri zvoničke sú popri chodníku stromy. Ich tieň nám teraz dobre poslúži. Na tráve si rozkladáme deku a vychutnávame si krásu naokolo. Po chvíli sa objavujú aj prví cyklisti, tieto miesta sú aj nimi veľmi obľúbené. Pri kaplnke kvitnú lesné jahody, deti sa bavia hádzaním lietajúceho taniera. Smerom od Ľadonhory prichádza väčšia skupina turistov, to sa mi už zdvíhame na spiatočnú cestu. Búrky zatiaľ nepozorujeme žiadne, a tak si aj spiatočnú cestu naplno vychutnávame. Od smerovníka Trojchotár schádzame priamo dolu doprava ďalším lesným chodníčkom, ktorý sa neskôr napája na lúku, ktorou sme vystupovali hore. Teplo naplno udrie, až keď zídeme na asfaltovú cestu v Kocinách
Tá je veru od rána poriadne rozpálená. Hore sme takýto pocit tepla veru vôbec nemali. Nad hrebeňom Malej Fatry sú tmavšie mraky. Cestou domou pozerám v mobile radary, ale zatiaľ sa búrky v tejto časti ešte nerozvinuli. A tak sme zažili krásny výlet cez miesta s rozhľahlými lúkami a peknými výhľadmi na všetky strany. Ak budete v týchto končinách aj Vy a chcete si vychutnať krásne lúčne miesta, ktoré určite nebudú preľudnené, odporúčam navštíviť hrebeň Kysuckej vrchoviny nad Kocinami v okolí Trojchotára. Vhodný je aj pre horský bicykel. Ak máte podrobnú mapu, akú sme mali my, nemusíte sa báť chodiť ani po neznačených chodníčkoch.