Pri tohtoročnej návšteve Liptova sme sa tešili na hrad Likava, ktorý je známy aj po názvom  Likavský hrad. Stojí neďaleko od Ružomberka na návrší Chočského podhoria Liptovskej kotliny nad malou obcou Likavka. Práve z Likavky sme ku hradu vyrážali.

 

Do Likavky prichádzame autom z Ružomberka. Už pri príchode si všímame miestne turistické informačné centrum, neďaleko ktorého parkujeme. Vraciame sa ku informačného centru a kupujeme si magnetky, nakoľko sa od turistov dozvedáme, že na hrade sa magnetky nedajú kúpiť, lebo  sú momentálne vypredané. Ku hradu vedie od centra červená turistická značka. Túto využila v deň našej návštevy väčšina turistov. Je skoré letné popoludnie, teploty sa šplhajú pomaly a isto ku tridsiatke. Príchod ku hradu ako aj jeho okolie je v súčasnosti poznačené stavbou diaľnice. Skutočnosť, s ktorou sa musíme zmieriť. Červená značka tak vedie na krátkom úseku priamo popod rozostavané časti, kde sú pilóny s vrchnou časťou budúcej diaľnice. Krajinársky je tak asi krajšia druhá možná prístupová cesta  – o niečo dlhšia a nie je turisticky značená. Za Likavkou vytvára najprv oblúk a potom vedie krajom lúk s amfiteátrom, kde sa konajú mnohé kultúrne podujatia. Pred hradom sa od západu napája na spomínanú červenú značku.

Zakrátko za diaľnicou vstupujeme do lesa, kde sa ukrývame pred slnkom. Na krátkom úseku zdolávanie strmší úsek – sme radi, že je táto časť cesty je suchá a že nie je blatistá. Červená značka nás po krátkej rovinke privádza ku vstupnej bráne hradu, pri ktorej je informačná tabuľa. Prechádzame cez bránu a na vnútornom nádvorí si kupujeme lístky. Naša skupina je početnejšia, a tak nám  o pár minút robí pani pri hradbách dolného nádvoria podrobný výklad o hrade. Likavský hrad bol kráľovským strážnym hradom, ktorý chránil významnú obchodnú cestu vedúcu z Považia na Oravu a do vzdialenejšieho Poľska.

V súčasnosti je pre návštevníkov sprístupnená zrekonštruovaná Huňadyho veža. Aj Ján Huňady bol jedným z mnohých držiteľov hradu a zaslúžil sa o rozsiahle prestavby hradu v 40. rokoch 15. storočia. Hranolová veža slúžila až do 40. rokov 17.storočia ako hlavný vstup do hradu od západu. Dnes po rekonštrukcii sa do veže vystupuje po niekoľkých drevených schodoch. V jej vnútri sa nachádza expozícia, ktorá podrobne popisuje históriu Likavského hradu. Na tabuliach je podrobný text, doplnený obrázkovým materiálom, ktorý bohato dokumentuje jednotlivých vlastníkov hradu. Sú tu ich portréty, či erby alebo historické maľby hradu a jeho okolia. Je tu zdokumentovaná aj výstavba hradu, jeho jednotlivé časti ako bol hrad postupne rozširovaný, či prestavovaný. Sú tu vyobrazené mnohé nálezy na hrade a jeho okolí počas už realizovaných archeologických výskumov. Mnohé nálezy sú vo vlastníctve Liptovského múzea, ktoré v súčasnosti hrad vlastní. Likavský hrad je zaujímavý najmä jeho mohutným palácovým komplexom horného hradu. Ten  v jeho najvyšších miestach dosahuje úctyhodnú výšku až 36 metrov. Týmto sa tento palácový komplex radí medzi najvyššie na Slovensku. Samotná palácová časť nie je v súčasnosti sprístupnená, ale vysoké steny s oknami sa dajú čiastočne pozorovať z chodníka pri príchode ku hradu  a čiastočne aj z dolného nádvoria. Pani sprievodkyňa nám počas prednášky prezrádza milú správu, že sa expozície hradu pravdepodobne v krátkom čase rozšíria a sprístupnená bude zrekonštruovaná vysoká veža práve v hornom hrade. Vyššia východná časť severného paláca mala v až 4 podlažia. Po pútavej prednáške si spoza múrov na dolnom nádvorí obzeráme výhľady na okolie Ružomberka, nad hradbami trčí aj Čebrať a predný Čebrať, kam tiež vedie červená turistická značka. Potom vchádzame do veže a pozeráme si expozíciu.

Deťom sa tu najviac páčila drevená dereš – neváhali si na ňu  ľahnúť a vysoké steny hradu s  oknami. Zo 17. storočia sa dochoval pomerne presný popis zariadenia ako aj  samotného hradu. Pre vytvorenie predstavy uvediem, že hrad mal vtedy 45 miestností s 57 dverami. A polovica z 88 okien mala už vtedy sklenenú výplň, tá sa vyrobila v sklárskej huti v Ľubochnianskej doline. Pri návrate sme pôvodne chceli využiť druhú dlhšiu cestu z hradu. Čakala nás ešte návšteva lanového parku Tarzánia v Hrabovom. Deti sa lanového parku už nevedeli dočkať, a tak sme napokon aj v smere od hradu prešli kratšou cestou.

Potešilo nás, že na hrade Likava stále prebiehajú rekonštrukčné práce a že sa môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou tešiť na skoré rozšírenie sprístupnených častí. Hrad Likava sa dá spojiť aj s pešou túrou na blízky Choč, a to  cez nižší Predný Choč, kam od hradu pokračuje červená značka. Pekná silueta Likavského hradu je dobre viditeľná napríklad aj od zaujímavého kostola sv. Martina v blízkom Martinčeku. Prístup ku hradu nie je časovo ani turisticky náročný, je možné urobiť aj okruh a túto prechádzku s trochou trpezlivosti zvládne vskutku každý. A na lepšiu orientáciu vám poslúži mapa TM 111 Chočské vrchy – Liptovská Mara