Orava je regiónom, kde je aj v tomto čase dostatok snehu na bežkovanie. Navyše, začiatkom marca sa tu organizuje bežecký a peší prechod cez horizont Erdútky – čarovným okolím Oravskej Lesnej. Na oficiálnej stránke prechodu avizujú dostatok snehu, hoci boli celý týždeň teploty nad nulou. Je rozhodnuté, ideme si to sem obzrieť…

Večerná predpoveď avizuje dažďové zrážky od obeda, ranná však hovorí už o rannom daždi. Cesta nám autom do Oravskej Lesnej trvá asi 50 minút, a tak vyrážame už o siedmej ráno. Dúfame, že predstihneme dážď, a že sa bežkovačka vydarí. Malá Fatra je ráno ako maľovaná, oblačnosť ju ešte nezakrýva, usmieva sa na nás celý hrebeň – Rozsutec, Steny, ba aj Veľký Kriváň. Na moste s vyhliadkou sa ale nezdržujeme, iba hádžeme rýchly pohľad týmto smerom. Prehupneme sa na druhú stranu, kde nás víta zimný svet, je tu snehu, snehu a snehu. Auto parkujeme v časti Lehotská pri kríži. Sme dosť vysoko, rýchlo fotím pekné pohľady na spomínanú Fatru. Prekvapuje nás, že poriadne fúka – smerom od juhu, teplota je okolo nuly. Kým sa kocháme výhľadmi, opodiaľ prechádza ratrák, ktorý práve upravuje bežeckú trať. Boli sme tu s deťmi na prvej bežkovačke pred týždňom. Je to neuveriteľné, ale zdá sa, že teplé počasie počas pracovného týždňa zatiaľ snehovej pokrývke neublížilo, je tu stále súvislý sneh.

Dávame na nohy bežky, zatiaľ bez vosku. Rozhodujeme sa, že najprv pôjdeme po vetre, smerom ku hornej časti vleku. Sneh je na povrchu ľadový, ale ratrák ľad pekne rozbil, a tak je to paráda. Ideme klasickým štýlom, na korčuľovanie nemáme dostatočne dlhé palice. Dokonca vychádza slniečko. Štart organizovanej akcie je inde, okrem jedného bežkára v opačnom smere nestretávame zatiaľ nikoho. Sme sami uprostred prírody. Na ceste ku vleku máme dva menšie stupáčiky, keď vyjdeme na ten druhý, máme vlek po ľavej strane. Dávame dolu bežky a zastavujeme sa pri kaplnke za vlekom. Pohľad smerom na Malú Fatru ukazuje, že oblačnosť sa nad kopčeky pomaly a isto nasúva

Čaká nás menší zjazd, slniečko je tu silnejšie. Dávame teda pre istotu na bežky červený vosk. Stretávame staršiu pani na bežkách, pýtame sa, či je to ľadové, ale odpovedá nám len to, že to tu nepozná a je tu prvýkrát. Zjazd vďaka voskovaniu nie je veľmi rýchly. Dostávame sa do závetria a aj slniečko tu svieti o niečo viac. Ja som tomu iba rada. Objavujú sa ďalší bežkári, a o niečo ďalej ich pozorujeme pri zjazdovaní z Kohútika. Je to príjemné tu mať výbornú stopu a kopu ľudí. Boli sme v týchto miestach niekoľkokrát na turistike, ale poväčšine sme stretli veľmi málo ľudí. Po ceste nad nami smerujú ku vleku peší turisti, je ich celkom dosť. Oficiálna bežkárska stopa schádza dolu ku Tanečníku, kde je občerstvovacia stanica. My dolu neschádzame a pokračujeme smerom pod Kohútik. Vpravo obdivujeme pohľady smerom na pomedzie chotára Oravskej Lesnej a Zázrivej. Niektorí bežkári si nevšímajú preratrákovanú, ľahšie zjazdnú trasu z Kohútika, a tak im to dávame vedieť. Nestačím sa čudovať, aký štýl pri zjazde niektorí používajú. Palice medzi nohy a popritom cigareta v ústach. Na bežkách stretávame aj staršie ročníky, klobúk dolu. Pod Kohútikom sa otáčame.

Spiatočnú cestu si naplno užívame. Mne sa ide dobre, ale manželovi to smerom hore začalo preklzovať a smerom dolu mu to nekĺže vôbec. Nuž, sneh je už mäkký a je to úplne niečo iné, ako ráno. Hore pri vleku dávame do seba znova tekutiny. Peší turisti sa od vleku spúšťajú dolu na sánkach a boboch, ktoré mali so sebou. Dokonca sa dolu svahom šmýkajú aj prázdne boby, za chvíľu si pre ne schádza chlapča. Pri zjazdoch ku Lehotskej ani netreba pluhovať, sneh je mäkký. Okrem blízkeho hrebeňa Oravskej Magury sa odhaľujú výhľady na vzdialenejšiu Babiu horu a Pilsko. Do tvárí sa nám opiera riadne silný vietor, ale aspoň je to zaujímavejšie. Keď dávame bežky dolu, je vidieť, že prichádza zmena počasia. Nasadáme do auta. Sme spokojní, že sme sa vyhli dažďu. Nuž, na Orave platia pre počasie vlastné pravidlá a zmena počasia prišla neskôr.

Ak sa podarí, o rok tu budeme znova a ak bude sneh, pokúsime sa prebežkovať celú trasu. Pri dobrých snehových podmienkach sa pokojne do týchto miest vydajte bežkovať aj s deťmi. Podľa našich skúseností je jednoduchší terén na bežkovanie medzi Lehotskou a vlekom. Ak majú deti zvládnuté aj zjazdy na bežkách, je pre nich vhodný aj úsek po hrebeni po Kohútik. Na celom tomto úseku by mala byť stopa vyratrákovaná, o čom sa dá dopredu informovať v stredisku Orava Snow. Tak som to urobila aj ja pred týždňom, keď sme sem išli s deťmi.